Ľuba Kobová, Femag.cz

Iba málokedy sa nájde práca, ktorá by sa tak ponášala na Sizyfove muky ako práca žien v domácnosti. Každý deň musí umývať riad, utierať prach, zašívať bielizeň, a zajtra bude všetko opäť špinavé, zaprášené, roztrhané. Gazdiná sa vyčerpáva tým, že prešľapuje na mieste. Nerobí nič, iba zvečňuje prítomnosť,“ napísala v roku 1949 Simone de Beauvoir. Ale práca v domácnosti vyvoláva nenávisť a pohŕdanie dodnes.

Sila emocionálnej reakcie naznačuje, že niečo s ňou alebo s nami nie je v poriadku. Ale čo? Rozumiem, zašívanie bielizne je možno priveľa, veď oblečenie sa dá lacno kúpiť nové. No aj tak je tu stále dosť činností, ktoré sú ortieľom, nazvime to, manželky.

Aby sme si rozumeli: Manželkou nie je žena, ktorá uzatvára manželstvo s mužom. Manželkou je ktokoľvek, kto na seba berie prácu v domácnosti a starostlivosť o blízkych a zároveň akoby sama od seba na tieto veci myslí a čas od času s cieľom ich plnenia aj komanduje ľudí okolo seba.

Je zrejmé, že manželka musí byť nepríjemná osoba. V momentoch, kedy ju monotónna práca neznecitliví natoľko, že je schopná súbežne premýšľať o niečom celkom inom (v psychoanalýze sa tomu hovorí aj denné snenie, a treba ho odlíšiť od produktívneho, uvoľneného a náhodného myslenia, ktoré sa dostavuje zásadne len pri športe, na ktorý si každá či zamestnaná, či nezamestnaná žena musí nájsť čas!), je schopná vysávačom trieskať do každého kusu nábytku, obľúbenú bielu košeľu nevedomky premeniť na naružovkastú, nedosoliť polievku, po čom, prirodzene, nasledujú otázky o tom, čože sa to s tou našou mamičkou, Zuzičkou, deje.   …

Čítajte viac
 
Článok uverejnil feministický magazín online www.femag.cz.