SME.sk

Nový zákon by pomohol mnohým obetiam. Na sex treba súhlas, tvrdí ministerstvo.

Slovenská influencerka Petra Dzvoníková známa ako Petush Nasklee zverejnila pred necelými troma rokmi video, v ktorom podrobne opisuje, ako v sedemnástich rokoch zažila znásilnenie. Stalo sa to na párty v dome, keď si chcela ísť do izby sama ľahnúť. „Keď som bola v polospánku, tak sa otvorili dvere a vošiel tam tento človek… Začal ma objímať, hovorila som mu, že som unavená a chcem spať, ale stále tam zostával. Ľahol si ku mne do postele a začal ma chytať,“ hovorí vo videu Dzvoníková. Hoci človeku, ktorý bol jej kamarát, opakovala, že chce spať, postupne ju začal bozkávať a obchytkávať.

„Keď to začal robiť, moje telo totálne stuhlo. Jediné, ako som sa bránila, bolo slovne, aby ma nechal, že chcem byť sama a ísť si ľahnúť. On stále opakoval, že to chápe, ale pokračoval v tom, čo robil. A skončilo sa to sexom,“ opísala. Nakoniec sa podvolila, hoci nešlo o dobrovoľný akt a od začiatku s ním nesúhlasila. Vo videu hovorí aj o tom, že si nevie vysvetliť, prečo sa nebránila, prečo zamrzla a nevedela ráznejšie povedať nie.

„Je veľmi ľahké povedať, že si sa mala brániť, keď si to nechcela. Ale ono to nie je také ľahké a už vôbec nie, ak ide o niekoho, kto je váš kamarát a komu istým spôsobom dôverujete, že by niečo také nespravil,“ doplnila. Ak by sa Dzvoníková vtedy obrátila na políciu s tým, že bola znásilnená, dokazovanie by bolo pravdepodobne veľmi náročné a je možné, že k potrestaniu páchateľa za znásilnenie by ani nedošlo.

O tento trestný čin ide podľa súčasného zákona vtedy, ak je pri ňom použité aj násilie alebo jeho bezprostredná hrozba. Obvykle je tiež v praxi nevyhnutné dokazovať, že obeť kládla aktívny odpor.

Mnohé znásilnenia alebo sexuálne napadnutia pritom nezapadajú do stereotypov o neznámych útočníkoch, ktorí obeť aj fyzicky napadnú. Podľa štatistík vo väčšine prípadov použitie násilia chýba, najmä ak obeť páchateľa pozná, a preto odpor nekladie. Môže ísť aj o taký „banálny“ prípad ako znásilnenie v partnerstve, pri ktorom sa obeť nebráni, lebo napríklad vo vedľajšej izbe spia deti. Niektorí ľudia sú zase pri znásilnení paralyzovaní a neschopní zakročiť, pričom ide o normálnu reakciu tela na ohrozenie.

„Absolútne si neviem predstaviť, že by som to vtedy nahlásila, obzvlášť nie s ohľadom na môj vtedajší vek. Moje bezprostredné pocity boli hanba, sebaobviňovanie. Dnes už mám nejaké informácie o tom, ako sa takéto prípady v minulosti neriešili a mnohokrát to tak je aj dnes. Neviem si predstaviť, že by som si musela prejsť niečím, čo je v mnohých prípadoch ďalším traumatizovaním obete,“ hovorí Dzvoníková pre SME.

Čítajte viac

Michaela Žureková

 
© Petit Press, 2022
Článok uverejnil portál SME.sk v rubrike Domov 12. 1. 2022 o 14:46.