Archív
skripot

Adriana Lamačková: CEDAW a mimovládne organizácie (stručný prehľad)

diskriminacia_webka

Aktívna participácia občianskej spoločnosti na dodržiavaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v súčasnosti považuje skôr za pravidlo než výnimku. Mimovládne organizácie sa stali hlavnými aktérkami v dohliadaní nad plnením ľudskoprávnych záväzkov vyplývajúcich či už z právnych predpisov, alebo z medzinárodných zmlúv, ktorými sú jednotlivé štáty viazané. Tak je to aj v prípade ochrany práv žien na národnej i medzinárodnej úrovni.

Tento článok je súčasťou Zbierky textov a analýz o možnostiach implementácie novelizovanej antidiskriminačnej legislatívy a o marginalizovaných antidiskriminačných témach za súčasného právneho a legislatívneho stavu, ktoré boli vybraté a spracované na publikovanie v rámci projektu Progress ako zdrojové texty pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť.

1 Úvod

Aktívna participácia občianskej spoločnosti na dodržiavaní a ochrane ľudských práv a základných slobôd sa v súčasnosti považuje skôr za pravidlo než výnimku. Mimovládne organizácie sa stali hlavnými aktérkami v dohliadaní nad plnením ľudskoprávnych záväzkov vyplývajúcich či už z právnych predpisov, alebo z medzinárodných zmlúv, ktorými sú jednotlivé štáty viazané. Tak je to aj v prípade ochrany práv žien na národnej i medzinárodnej úrovni.

Jedným z najvýznamnejších dokumentov zaoberajúcich sa právami žien je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (ďalej len „CEDAW Dohovor“ alebo „Dohovor“) prijatý na pôde Organizácie spojených národov. Výnimočnosť CEDAW Dohovoru spočíva v tom, že ako jediná medzinárodná ľudskoprávna zmluva je zameraná na odstraňovanie diskriminácie žien v širokej škále oblastí verejného a súkromného života.[1] Dohovor teda od zmluvných štátov požaduje účinné odstránenie diskriminácie žien, pričom zároveň zdôrazňuje, že ženy naďalej čelia rôznym formám diskriminácie práve preto, lebo sú ženy.[2] Preto povinnosťou zmluvných štátov, medzi ktoré patrí aj Slovenská republika, je zabezpečiť nielen dosiahnutie formálnej rovnosti (rovnosti de iure), ale aj materiálnej rovnosti, ktorá sa niekedy nazýva aj de facto rovnosťou alebo skutočnou rovnosťou.[3]

Dohľad nad plnením záväzkov z CEDAW Dohovoru štátmi vykonáva Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (ďalej len „Výbor“ alebo „Výbor CEDAW“), ktorý svoju činnosť vykonáva od roku 1982. Výbor pozostáva z 23 odborníčok a odborníkov, ktoré/ktorých volia štáty, zmluvné strany Dohovoru, z nimi nominovaných kandidátok a kandidátov, na obdobie štyroch rokov.[4] Jednou z hlavných činností Výboru je posudzovanie periodických správ zmluvných štátov o „legislatívnych, súdnych, administratívnych alebo iných opatreniach, ktoré prijali za účelom uvedenia ustanovení Dohovoru do života, a o pokroku, ktorý sa v tomto smere dosiahol“.[5] Takúto správu je každý štát, zmluvná strana Dohovoru, povinný predložiť Výboru do jedného roka od nadobudnutia platnosti Dohovoru na jeho území a potom každé štyri roky.[6] Nie je výnimkou, že sa štáty oneskoria s predkladaním týchto správ aj niekoľko rokov (napr. v prípade Slovenska v poradí druhá správa bola predložená desať rokov po prerokovaní tej prvej spolu s treťou a štvrtou správou).

Najčastejší spôsob, prostredníctvom ktorého predovšetkým ženské mimovládne organizácie participujú na implementácii CEDAW Dohovoru, je tvorba tzv. alternatívnych správ, nazývaných aj tieňovými správami.[7] Alternatívne/tieňové správy môžu napomôcť v odhalení problémov, kvôli ktorým záväzky štátu v oblasti práv žien zostávajú plnené len v de iure rovine.[8] Umožňujú tiež Výboru overiť si informácie uvedené v správach štátov prostredníctvom alternatívnych informácií, ktoré mu poskytli MVO.[9] Predstavujú tak významný zdroj informácií, ktoré spolu s ďalšími správami iných inštitúcií umožňujú Výboru utvoriť si ucelenejší obraz o plnení konkrétnych záväzkov štátu vyplývajúcich z Dohovoru.

Mimovládne organizácie sa naviac môžu zúčastniť zasadnutia tzv. prípravnej pracovnej skupiny Výboru (pre-session working group), na ktorom sa začína preskúmavanie správ štátov, ktoré bude Výbor prejednávať na najbližšom zasadnutí. Na tomto prípravnom zasadnutí pracovná skupina pozostávajúca z členiek a členov Výboru naformuluje zoznam problémov a doplňujúcich otázok, ktorý zašle vládam, ktoré sa zúčastnia nasledujúceho zasadnutia.[10] Vlády majú povinnosť poskytnúť Výboru písomné odpovede na tieto otázky ešte v čase pred samotným zasadnutím k ich krajinám. V nasledujúcej časti je na príklade Slovenska v krátkosti ilustrovaný spôsob, akým môžu MVO prezentovať svoju alternatívnu správu pred Výborom.

2 Participácia MVO na zasadnutí Výboru

V roku 2006 Vláda SR schválila Druhú, tretiu a štvrtú periodickú správu Slovenskej republiky k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (za obdobie 1998 – 2006)[11] (ďalej len “periodická správa SR”) a následne ju zaslala Výboru CEDAW. Na svojom 41. zasadnutí, ktoré sa konalo v dňoch od 30. júna do 18. júla 2008, ju Výbor prerokoval za prítomnosti predstaviteľov a predstaviteliek vlády SR.[12]

V tom istom období koalícia ôsmich mimovládnych organizácií – Aliancia žien Slovenska, Centrum pre práva na bývanie a vysťahovania (COHRE), EsFem, Fenestra, Kultúrne združenie Rómov Slovenska, Možnosť voľby, Nadácia Milana Šimečku a Poradňa pre občianske a ľudské práva – pripravovala alternatívnu správu pod názvom Tieňová správa pre Výbor pre odstránenie diskriminácie žien (ďalej len „tieňová správa“ alebo „správa“). Účelom tejto správy bolo poskytnúť Výboru doplňujúce informácie a kritickú analýzu stavu ochrany práv žien na Slovensku vo vybraných oblastiach upravených CEDAW Dohovorom, na ktoré sa tieto mimovládne organizácie špecializujú. Správa poukazovala na aktuálne problémy týkajúce sa právnej a inštitucionálnej ochrany pred diskrimináciou, odstraňovania rodových stereotypov, násilia páchaného na ženách, ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a špecifické problémy, ktorým čelia rómske ženy na Slovensku v oblastiach ako zdravotná starostlivosť, zamestnanosť a bývanie. Správa sa tiež stručne zaoberala otázkou zastúpenia žien v politických a rozhodovacích procesoch, obchodovaním so ženami a nedostatkom Zákona o rodine.[13]

Tieňová správa bola Výboru CEDAW zaslaná v júni 2008 prostredníctvom International Women’s Rights Action Watch – Asia Pacific (IWRAW – Asia Pacific). Táto medzinárodná mimovládna organizácia sa dlhodobo venuje príprave národných mimovládnych organizácií na obhajovací proces pred CEDAW Výborom, predovšetkým im pomáha pri príprave tieňových/alternatívnych správ, pri kontaktovaní sa so sekretariátom Výboru ohľadom týchto správ a ich prezentácie pred Výborom.[14] Úlohu sekretariátu Výboru v súčasnosti plní Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.[15]

Počas zasadnutia Výboru majú mimovládne organizácie niekoľko možností informovať Výbor o stave plnenia CEDAW Dohovoru v ich krajine. Tieto možnosti plne využili aj zástupkyne koalície mimovládnych organizácií zo Slovenska. Jednou z nich je tzv. neformálne stretnutie Výboru s MVO, ktoré sa koná vždy v pondelok popoludní. Na tomto stretnutí majú prezentácie tie MVO, ktorých alternatívne správy sa týkali krajín, ktorých vlády obhajovali periodické správy v danom týždni. Toto stretnutie začína krátkym príhovorom predsedníčky Výboru a pokračuje stručnými príspevkami zástupkýň a zástupcov MVO (trvanie jedného príspevku je prísne limitované s dĺžkou okolo piatich minút).

Ďalšou príležitosťou na dialóg s Výborom je tzv. obedňajšie stretnutie MVO (NGO lunch briefing). To je, na rozdiel od neformálneho stretnutia, organizované mimovládnymi organizáciami tej-ktorej krajiny a z ich podnetu. Väčšinou sa koná deň pred zasadnutím Výboru s vládou príslušnej krajiny. Takéto stretnutie, ktoré trvá asi hodinu a pol, umožňuje MVO predovšetkým odpovedať na otázky členiek a člena Výboru, ktoré majú ohľadom danej krajiny, a poskytnúť im doplňujúce informácie. Je mimoriadne dôležité, aby tie MVO, ktoré pripravili alternatívnu správu a plánujú sa zúčastniť zasadnutia Výboru, venovali náležitú pozornosť tomuto obedňajšiemu stretnutiu s Výborom. Toto stretnutie poskytuje MVO jedinečnú príležitosť viesť s odborníčkami a odborníkom Výboru dlhší rozhovor k jednotlivým témam a upozorniť ich na problémy pri odstraňovaní diskriminácie žien, ktoré sa neskôr môžu stať základom dialógu medzi Výborom a vládnou delegáciou.

Proces prerokovávania vládnych správ pred Výborom sa nazýva tzv. konštruktívnym dialógom, ktorý Výbor vedie s predstaviteľkami a predstaviteľmi konkrétnej vlády.[16] Tento dialóg trvá jeden deň pre každý štát. Ide o verejné zasadnutie, na ktoré majú mimovládne organizácie prístup, avšak do samotného dialógu nemôžu zasahovať. Začína sa úvodnými príhovormi predsedníčky Výboru a vedúcej alebo vedúceho vládnej delegácie a následne sa členky a člen Výboru pýtajú otázky v poradí podľa jednotlivých článkov Dohovoru (t. j. od čl. 1 po čl. 16) a vládna delegácia na ne odpovedá.

V rámci týchto otázok sa Výbor často spýta aj na problémy a nedostatky, na ktoré poukázali MVO v alternatívnych správach a počas rozhovorov s členkami a členom Výboru na samotnom zasadnutí. V prílohe k tomuto článku sú uvedené príklady otázok tak, ako boli vládnej delegácii SR položené odborníčkami a odborníkom Výboru a zaznamenané v tlačovej správe OSN zo zasadnutia k Slovensku.[17] Treba upozorniť na to, že táto tlačová správa obsahuje len zhrnutie otázok. Podrobný zápis zo zasadnutia spolu s úplným zoznamom otázok zvykne byť zverejnený sekretariátom Výboru v rozmedzí približne piatich mesiacov od zasadnutia.

Prítomnosť MVO na samotnom zasadnutí je dôležitá aj preto, lebo na ňom majú jedinečnú príležitosť lobovať vo Výbore za to, aby sa kľúčové otázky premietli do jeho záverečných zistení (tzv. concluding observations). Záverečné zistenia sú výsledkom prerokovania vládnej správy, ktoré Výbor vydáva následne po zasadnutí, na ktorom bola táto správa prerokovaná. Okrem vyzdvihnutia pozitívnych aspektov pri odstraňovaní diskriminácie žien daným štátom, Výbor v týchto zisteniach identifikuje nedostatky pretrvávajúce pri tomto plnení a navrhuje odporúčania smerujúce k ich odstráneniu. V posledných záverečných zisteniach k Slovensku z júla 2008[18] Výbor uznal existenciu určitého pokroku pri plnení záväzkov z CEDAW Dohovoru zmluvným štátom. Zároveň však poukázal na pretrvávajúce závažné nedostatky v účinnom odstraňovaní diskriminácie žien v spoločnosti, ktoré spočívajú napríklad v prekážkach v prístupe mnohých žien k prostriedkom právnej ochrany pred diskrimináciou, pretrvávajúcich rodových stereotypoch v oblastiach verejného a súkromného života, v pokračujúcom násilí páchanom na ženách, v nevôli zo strany štátu prijímať dočasné osobitné opatrenia na základe pohlavia, rodu a etnického pôvodu, v pokračujúcej viacnásobnej diskriminácii rómskych žien, ako aj v nízkom počte žien zastúpených v politických a rozhodovacích funkciách.

3 Záver

Riadna a účinná implementácia CEDAW Dohovoru je kľúčová pre zlepšenie postavenia žien v zmluvných štátoch, a teda aj na Slovensku. Mimovládne organizácie zohrávajú pri dosahovaní tohto cieľa významnú úlohu aj tým, že sa aktívne podieľajú na prerokovávaní vládnych správ o plnení Dohovoru prostredníctvom alternatívnych správ a neskôr aj na implementácii záverečných zistení Výboru a monitorovaní ich plnení. Napriek tomu, že tieto záverečné zistenia nie sú právne záväzné, v mnohých krajinách slúžia ako užitočné návody pri prijímaní konkrétnych opatrení legislatívneho i nelegislatívneho charakteru, zameraných na efektívne a systematické plnenie záväzkov plynúcich z CEDAW Dohovoru. Okrem toho záverečné zistenia Výboru často plnia úlohu zrkadla pri príprave nasledujúcej vládnej správy a vyhodnocovaní, do akej miery boli predošlé odporúčania Výboru zrealizované v praxi. Je preto potrebné, aby štátne inštitúcie na Slovensku v aktívnej spolupráci s mimovládnymi organizáciami využívali tieto zistenia Výboru pri formulovaní, monitorovaní a vyhodnotení opatrení na odstránenie diskriminácie žien a dosahovanie rodovej rovnosti vo verejnom i súkromnom živote.

[1] K podstate, predmetu a účelu Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (vyhl. MZV č. 62/1987 Zb.) pozri napr. Hanna Beate Schöpp-Schilling (ed.), Cees Flinterman (ass. ed.): The circle of empowerment: twenty-five years of the UN Committee on the Elimination of Discrimination against Women, New York: The Feminist Press, 2007; Anrew Byrnes: The Convention on the Elimination of All Forms of Discrimination against Women. In: W. Benedek, F. Kisaakye a G. Oberleitner: Human Rights of Women – International Instruments and African Experiences. Zed Books, 2002; Sandra Fredman: Beyond the Dichotomy of Formal and Substantive Equality: Towards a New Definition of Equal Rights. In: I. Boerefijn a spol. (eds.): Temporary Special Measures. Antwerpy: Intersentia, 2003; Simone Cusack, Rebecca J. Cook: Combating Discrimination Based on Sex and Gender. In: C. Krause, M. Scheinin (eds.): International Protection of Human Rights: A Textbook. Inštitút ľudských práv, Univerzita Abo Akademi, pripravené na publikovanie v roku 2008.

[2] Simone Cusack, Rebecca J. Cook: Combating Discrimination Based on Sex and Gender. In: C. Krause, M. Scheinin (eds.): International Protection of Human Rights: A Textbook. Inštitút ľudských práv, Univerzita Abo Akademi, pripravené na publikovanie v roku 2008.

[3] Tamtiež.

[4] K postaveniu a činnosti Výboru pre odstránenie diskriminácie žien pozri napr. Hanna Beate Schöpp-Schilling: The Nature and Mandate of the Committee. In: H. B. Schöpp-Schilling (ed.), C. Flinterman (ass. ed.): The circle of empowerment: twenty-five years of the UN Committee on the Elimination of Discrimination against Women. New York: The Feminist Press, 2007, str. 248-261; Hanna Beate Schöpp-Schilling: Treaty Body Reform: the Case of the Committee on the Elimination of Discrimination Against Women. In: Human Rights Law Review 7:1, 2007, str. 201-224.

[5] Článok 18 ods. 1 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW Dohovor), vyhl. MZV č. 62/1987 Zb.

[6] Tamtiež.

[7] Mimovládne organizácie môžu ďalej participovať napr. pri príprave tzv. všeobecných odporúčaní Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (Výbor CEDAW), implementácii CEDAW Dohovoru prostredníctvom Opčného protokolu k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, či pri nominovaní kandidátok alebo kandidátov za členky a členov Výboru tým, že môžu lobovať za nomináciu takej kandidátky/takého kandidáta, ktorá/ktorý má patričné vedomosti a skúsenosti o právach žien a ich postavení v danej krajine.

[8] International Women’s Rights Action Watch – Asia Pacific: Participating in the Reporting Process, dostupné na: http://iwraw-ap.org (posledná návšteva: 20. 11. 2008).

[9] Tamtiež.

[10] Viac informácií k obhajovaciemu procesu pred Výborom CEDAW je možné nájsť na stránke mimovládnej organizácie International Women’s Rights Action Watch – Asia Pacific, http://iwraw-ap.org.

[11] Vláda SR, uznesenie č. 870/2006 Druhá a tretia periodická správa SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) (za obdobie 1998 – 2006). Neskôr vláda premenovala túto správu na Druhú, tretiu a štvrtú periodickú správu SR k Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). Periodickú správu vypracovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo zahraničných vecí SR v spolupráci s vecne príslušnými ministerstvami.

[12] Zasadnutie Výboru CEDAW k Slovensku sa konalo 14. 7. 2008.

[13] Koalícia MVO, Tieňová správa pre Výbor pre odstránenie diskriminácie žien, dostupná na: http://www.moznostvolby.sk.

[14] Viac informácií o mimovládnej organizácii International Women’s Rights Action Watch – Asia Pacific a ich aktivitách spolu s podrobnejšími informáciami o Výbore CEDAW vrátane smernice, ako písať tieňové/alternatívne správy pre Výbor, možno nájsť na http://iwraw-ap.org.

[15] Viac o funkciách a úlohách Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pozri http://www2.ohchr.org.

[16] Menný zoznam delegácie Vlády SR je dostupný na internetovej stránke sekretariátu Výboru CEDAW: http://www2.ohchr.org/english/bodies/cedaw/cedaws41.htm (posledná návšteva: 10. 11. 2008).

[17] OSN, WOM/1696, 847. a 848.stretnutie, 14. júl 2008, dostupné na: http://www.un.org/News/Press/docs//2008/wom1696.doc.htm (posledná návšteva: 28. 10. 2008).

[18] OSN, Výbor pre odstránenie diskriminácie žien, Záverečné zistenia: Slovensko, CEDAW/C/SVK/CO/4, 41. zasad., 30. 6. – 14. 7. 2008.


Príloha: Súhrn otázok Výboru CEDAW položených vládnej delegácii SR na jeho 41. zasadnutí a zaznamenaných v tlačovej správe OSN zo 14. júla 2008

Články 1 – 4 CEDAW Dohovoru:

Cornelis Flinterman (Holandsko): Zaujímal sa o to, čo plánuje vláda urobiť, aby viac zviditeľnila CEDAW Dohovor a jeho Opčný protokol na Slovensku. Aké prekážky ženám bránia v prístupe k súdnej ochrane v prípadoch diskriminácie? Je pre ne dostupná bezplatná právna pomoc? Čo plánuje vláda podniknúť, aby zefektívnila prístup žien k súdom?

Maria Regina Tavares da Silva (Portugalsko): Požiadala vládu, aby objasnila existujúce vládne mechanizmy pre postavenie žien, nakoľko to vyzerá, že menia svoje názvy a funkcie. Takisto poukázala na malý pokrok v integrácii mnohých rómskych žien a v zlepšení ich postavenia. V tejto súvislosti sa spýtala vlády, ako venuje pozornosť špecifickým problémom, ktorým čelia tieto rómske ženy.

Hanna Beate Schöpp-Schilling (Nemecko): Požiadala vládu o vysvetlenie vyjadrenia vládnej delegátky, že vláda neprevzala žiadnu zodpovednosť za nezákonné sterilizácie, pretože ich nepovolila. Pani Schöpp-Schilling uviedla, že uvedené vyjadrenie je neprijateľné vzhľadom na to, že nedostatočná ochrana a konanie zo strany štátu spadá tiež pod ľudskoprávne záväzky Slovenska podľa CEDAW. Okrem toho vyjadrila znepokojenie ohľadne novelizácie antidiskriminačného zákona, zdôrazňujúc fakt, že táto novela stále nie je dostatočná. Podnikla vláda extenzívny a pokračujúci tréning o CEDAW Dohovore a DVO pre poslancov a poslankyne parlamentu? Akým spôsobom Slovensko plánuje prijímať DVO na základne pohlavia a rodu?

Články 5 – 7 CEDAW Dohovoru :

Naela Mohamed Gabre (Egypt): Požiadala vládu o štatistiky v obchodovaní so ženami.

Heisoo Shin (Korejská republika): Spýtala sa niekoľko otázok k násiliu páchanom na ženách vrátane toho, aké sú nedostatky v implementácii Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008, či boli MVO zapojené do tohto akčného plánu a kto financoval jeho úlohy. Poskytla vláda počas školení sudcov informácie o Všeobecnom odporúčaní č. 19 k VAW? Uvažuje vláda o prijatí osobitného zákona o domácom násilí? Existuje na Slovensku národná linka pre obete násilia? Koľko ubytovacích zariadení pre ženy vystavené násiliu je k dispozícii na Slovensku? Dostávajú obete násilia služby bezplatne? Čo sa doposiaľ urobilo v prípadoch nezákonných sterilizácií?

Ferdous Ara Begum (Bangladéš): Upozornila na vysoký výskyt domáceho násilia na Slovensku. Existuje monitorovací mechanizmus, ktorý by zhodnotil implementáciu legislatívy zameranej na odstránenie násilia páchaného na ženách? Boli odborníci a odborníčky v súdnictve školení/školené o rodovo podmienenom násilí? Aké konkrétne opatrenia zamerané na ukončenie násilia páchaného na ženách sú zahrnuté v národnom akčnom pláne na roky 2009 – 2010? Prečo vláda nepodnikla kroky zamerané na ponúknutie kompenzácie obetiam nezákonných sterilizácií?

Saisuree Chutikul (Thajsko): Požiadala delegáciu, aby viac informovala o štatistikách a úsilí ukončiť násilie páchané na dievčatách. Takisto sa zaujímala o to, či sú anti-trafficking programy financované zo štátneho rozpočtu.

Maria Regina Tavares da Silva (Portugalsko): Skonštatovala, že reprezentácia žien v politickom živote a rozhodovacom procese je statická a že k tejto problematike chýbajú dostatočné dáta. Požiadala vládu, aby v budúcej periodickej správe zahrnula dáta a zhodnotenie pokroku v danej oblasti.

Meriem Belmihoub-Zerdani (Alžírsko): Poukázala na veľmi nízky počet žien v parlamente a odporučila vláde, aby zabezpečila viac žien zastúpených v parlamente a v ďalších politických a rozhodovacích funkciách.

Články 8 – 11 CEDAW Dohovoru :

Ruth Halperin-Kaddari (Izrael): Skonštatovala, že otázky týkajúce sa percentuálneho zastúpenia žien v akadémii a súdnictve neboli vládnou delegáciou adekvátne zodpovedané. Vyjadrila obavu nad rodovými stereotypmi vo vzdelávaní a tendenciou tlačiť dievčatá do určitých špecifických oblastí vzdelávania. Tiež sa spýtala, či je na školách poskytovaná sexuálna výchova a či je súčasťou tradičnejších predmetov, ako napr. výchova k rodinnému životu a rodičovstvu.

Zou Xiaoqiao (Čína): Zaujímalo ju, prečo sa nedosiahlo zlepšenie v postavení žien v súvislosti s rozdielmi v odmeňovaní medzi ženami a mužmi. Aké kroky vláda podnikla v súlade s požiadavkami CEDAW Dohovoru, aby sa táto situácia zlepšila? Takisto poukázala na diskrimináciu rómskych žien v oblasti zamestnania.

Články 12 – 16 CEDAW Dohovoru :

Magalys Arocha Dominguez (Kuba): Venovala sa otázke výhrady svedomia a prístupu k antikoncepcii. Vyjadrila obavu nad nízkym percentom užívania antikoncepcie. Spýtala sa, ako existujúce podmienky prístupu k antikoncepcii (t. j. požiadavka lekárskeho predpisu, výška poplatku) vplývajú na prístup žien, najmä dospievajúcich dievčat, k antikoncepcii.

Mary Shanthi Dairiam (Malajzia): Skonštatovala, že periodická správa neposkytla dostatočné dáta na zhodnotenie situácie týkajúcej sa zdravotnej starostlivosti o ženy. Používa vláda pri tvorbe zdravotnej politiky a služieb Všeobecné odporúčanie Výboru č. 24 vyčerpávajúcim spôsobom?

Yoko Hayashi (Japonsko): Vyjadrila obavu, že periodická správa neidentifikovala ani jeden prípad nezákonnej sterilizácie. Sú rómske organizácie zastúpené vo vyšetrovacom tíme? Akým spôsobom je zabezpečená dostupnosť služieb sexuálneho a reprodukčného zdravia (SRZ) mladým ženám vrátane finančnej dostupnosti?

Silvia Pimentel (Brazília): Vyjadrila obavu nad nedostupnosťou služieb SRZ v dôsledku výhrady svedomia, ktorá nie je dostatočne regulovaná. V súvislosti s úpravou výhrady svedomia odkázala na ods. 11 Všeobecného odporúčania Výboru č. 24, podľa ktorého má štát zabezpečiť, aby zdravotnícky pracovník/zdravotnícka pracovníčka uplatňujúci/uplatňujúca výhradu svedomia odporučil/a ženu alternatívnemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

Ruth Halperin-Kaddari (Izrael): Skonštatovala, že periodická správa sa málo venovala rodinnému právu a rozvodu.

Anamah Tan (Singapur): Zaujímala sa, napr. koľko partnerských vzťahov neheterosexuálnych dvojíc existuje na Slovensku. Majú tieto páry rovnaké práva po rozvode ako heterosexuálne páry? Koľko domácností s jedným rodičom existuje v mestských a koľko vo vidieckych oblastiach?