Archív
skripot

Barbara Havelková: Matka s dieťaťom musí byť doma? To je extrémne spiatočnícky pohľad

barbarahavelkova_wn_jirihlousek_thumb_151x151

Denník N

Ak si poslankyňa nesmie vziať do rokovacej sály parlamentu dieťa, tak to ukazuje, že spoločnosť je nastavená tak, aby vyhovovala skôr mužom, vraví právnička a absolventka Oxfordu Barbara Havelková.

● Na Slovensku sa často opakuje, že žena má byť doma a starať sa o dieťa. … Koľko rokov sme v tejto otázke za vyspelou západnou Európou?

Myslím, že nepreháňam, keď poviem, že v niektorých disciplínach sa v Česku a na Slovensku určité veci riešia tak, ako sa to v západnej Európe alebo severnej Amerike dialo v 50. rokoch minulého storočia.

● V čom konkrétne?

Ide o zmenu toho, čo považujeme za normálne, prirodzené alebo objektívne. A presne to ukazuje príklad toho, ako poslankyňu nepustili s dieťaťom do parlamentu. Norma je nastavená na niekoho, kto nemá dieťa. Je to neutrálne? Nie. Je to nastavené na mužov, ktorí niežeby deti nemali (možno majú), ale niekto iný sa im o ne stará. A to je žena. To, že si nesmiete vziať do rokovacej sály parlamentu dieťa, alebo to, že debaty bývajú dlho do noci, čo bude komplikovať starostlivosť o deti a zladenie pracovného a osobného života – to sú všetko prvky, ktoré ukazujú, že spoločnosť je nastavená tak, aby vyhovovala skôr mužom; niekomu inému potom nevyhovuje. To sa netýka len pohlavia, ale napríklad aj rasy. Na Západe si uvedomili, že byť rasistami alebo sexistami je zlé. Ale zároveň si uvedomujú, že ak sa má niečo zmeniť, musia byť aktívne antirasistami alebo antisexistami.

● V diskusiách k článkom sa často opakuje: „nech sa poslankyňa doma stará o dcéru a nechodí do parlamentu“. Aká je najlepšia odpoveď na takéto reakcie?

Je to extrémne tradičná predstava, že nech má žena akékoľvek schopnosti, ašpirácie, tak v momente, keď má dieťa, ich má okamžite odložiť nabok a venovať sa len dieťaťu. To spochybňuje často opakovanú mantru o „prirodzenosti“ tohto zriadenia a o tom, že všetkým vyhovuje. Naša spoločnosť sa domnieva, že nikoho do ničoho nenúti. Ale tu sa ukazuje, ako veľmi je to normatívne: ona chce robiť niečo netradičné – chce pracovať, aj keď má dieťa. A dostáva za to na frak – zo všetkých strán. Ľudia tak hovoria, že žena môže byť buď pracujúca, ak nie je matkou, ale ak je matkou, tak je to jediná a hlavná vec, ktorej sa musí venovať, a ona musí ustúpiť do úzadia a zostať doma.

● Je to správny postoj?

Je to extrémne tradičný spiatočnícky pohľad na to, čo znamená byť matkou, ale aj na úlohu ženy v spoločnosti. Pripomína to pravidlá, ktoré tu boli za Rakúsko-Uhorska, že keď sa žena vydala, tak ju prepustili zo zamestnania. Táto logika je veľmi škodlivá nielen pre ženy, ktoré chcú v živote dosiahnuť viac, ako byť matkou, ale aj pre spoločnosť, lebo neumožňuje plne využiť 50 percent ľudského potenciálu.

● Je takéto vnímanie ešte bežné v západnej Európe?

Ak by toto zaznelo vo verejnom priestore v Británii, kde žijem, tak sa tomu všetci vysmejú. Je to niečo stredoeurópske. Veľmi ma baví, ako sa dnes na Slovensku alebo v Česku oháňajú proti imigrantom a islamu právami žien a neuvedomujú si, že napríklad v porovnaní so západnou Európou sme my podobný „zaostalý východ“ presne zásluhou takýchto argumentov.

● V slovenskej vláde sú dve ženy, v minulom období bola jedna, ktorú po čase odvolali. Nie je to málo?

Určite. Je to určite menej, ako je na Slovensku schopných žien, a je to určite menej, ako je žien, ktoré by o to mali záujem. Častý argument, že nemáme a nechcú, je nepravdivý. Dôvod, prečo sa tam nedostanú, je, že existuje celý rad prekážok. Drobná ukážka toho je, že si nesmú vziať dieťa do práce bez toho, aby sa okolo toho strhol škandál. Vieme, že to, že máme dosť schopných žien, ktoré majú záujem pôsobiť vo vláde, zďaleka nestačí – treba im pomáhať, ideálne kvótami. A to kvótami nie preto, aby sa tam dostali ženy len do počtu, ale aby kvóty prekonali či kompenzovali prekážky a nastavenie, ktoré ženám bráni sa tam vôbec dostať.

● Veľa žien odmieta kvóty, hovoria, že ich urážajú.

To môže povedať len niekto, kto si neuvedomuje, koľko mechanizmov a stereotypov dnes aj veľmi schopným ženám bráni dostať sa do politiky, aj keď chcú. Nechápem, prečo by to malo byť urážlivé – veď len korigujete situáciu, ktorá je nespravodlivá. To nemôže byť urážlivé. Okrem toho, systém je nastavený tak, že existujú de facto kvóty pre mužov. Ich to tiež neuráža.

● Aká najväčšia prekážka bráni tomu, aby bolo viac žien v politike?

Je ťažké povedať najväčšiu. Je dôležité, či majú doma partnera, ktorý je ochotný a schopný im urobiť zázemie, ktoré človek vo vrcholovej politike potrebuje. Ďalšia vec je, ako spoločnosť ženy, ktoré sa snažia dostať do politiky, zomelie – sú vystavené oveľa väčšiemu množstvu a horších komentárov, kritiky, poznámok. Alebo sú to vnútrostranícke mocenské praktiky: o niečom sa hovorí večer v krčme, kde bude veľa žien s deťmi, a o inom po tenise v sprche, kde ženy nie sú. Sú to tieto mužské kluby, kam ženy nepustili. Ale potom sú tu aj predsudky ľudí, ktorí rozhodujú o kandidátkach a často ženy prehliadajú. Mnoho politikov povie, že keď bude žena schopná, tak sa tam dostane.

● A nie je to pravda?

Asi je. V úplnej špičke takmer nezáleží na tom, či ste muž alebo žena. Ale stred, teda šikovní ľudia, ktorí nie sú úplne výnimoční – tam stačí mužom oveľa menej ako ženám. Žena musí byť úplná hviezda, aby si ju niekto všimol. U muža sa predpokladá, že na to má – nemusí nič dokazovať, ale u ženy sa predpokladá, že na to nemá – a musí dokazovať opak. To je obrovský rozdiel vo východiskách.

● Pretrváva v strednej Európe predstava, že muž je živiteľ a žena sa stará o domácnosť?

Áno. Je to veľká prekážka rovnosti žien a mužov a aj toho, aby sa ženy viac zapájali do politiky. Všetkých nás to veľa stojí, lebo prichádzame o veľmi veľa ľudí s potenciálom a nápadmi.

● Nie je to preto, že sa muži cítia ohrození?

Trošku je to o pocite, že im prichádza konkurencia. Ale záujem na udržaní patriarchátu nemajú len muži. Má ho aj veľa žien, hovorím im strážkyne patriarchátu. Naučili sa v tom systéme chodiť a vyhovuje im. Boj, ktorý my feministky vedieme, nie je proti mužom, ale proti patriarchátu, ktorý ženy aj mužov obmedzuje v slobode žiť si život tak, ako by nám to najviac vyhovovalo.

Čítajte viac (obsah zamknutý)

Veronika Folentová

Pozrite aj:

Poslankyňu nepustili do pléna so šesťmesačnou dcérou (+video)
 
© N Press, 2016
Článok uverejnil portál DennikN.sk v rubrike Slovensko 1. 5. 2016 o 15:13.