ententýky tri špendlíky
štyri percentá
dobre nám je dobre nám je
kým na nás nik necengá

Z polievkovej misy sa parí a Dobrošovi sa v ústach zbiehajú sliny. Budúca svokra prichystala niečo veľmi, veľmi dobré.

„Stará, nie že tam zasa kydneš toho kari korenia,“ zreve budúci svokor smerom do kuchyne. Natália, Dobrošova možno budúca, dalo by sa povedať, že aj súčasná, sa zvŕta s mamičkou okolo sporáka v kuchyni. Na svadbu je času dosť, lebo jej mladšia sestra Tánička je čerstvo v tom. A ako povedal budúci možno svokor, jedna svadba za rok v rodine celkom stačí. Ide to teraz u nich v rodine ‘po mladšej do mlyna’, ale veď celý svet je naruby sveta, ako vzdychá budúca svokra. Takže mladšia zo sestier sa bude vydávať. Keď nastupovala do školy ako učiteľka, musela zatajiť, že je tehotná, inak by ju asi nevzali. A ďalej sa uvidí. Budúci otec, teda budúci zaťko budúceho svokra, otvára fľaše, Dobrošova možno budúca utiera poháre a žmúri cez ne do skla, aby zistila, či sú naozaj čisté. Ako v tej reklame.

Svokor naleje, chlapi si štrngnú a potom zapnú telku, idú politické relácie, aby sa mali nad čím rozčuľovať.
„… rómski občania,“ povie milý ženský hlas z obrazovky a pokračuje, „Nerómovia sa sťažujú…“

„Aký som ja Neróm!“ zreve budúci svokor, až vybehne jeho súčasná z kuchyne.
„Starý, čo tu reveš, veď je nedeľa poludnie!“
„Aký som ja Neróm! To si vyprosujem!“
„Ale, ocko. Ak by si náhodou nevedel, tak si aj Nemaďar, Nežid, Nečech…“ usmieva sa na neho pani učiteľka.
„No ďakujem pekne.“
„A píše sa to s veľkým začiatočným písmenom. Bežný chyták pre decká,“ pokračuje so smiechom.
„Fakt? A to prečo? Prečo s veľkým! Ale ja si vyprosujem, aby som bol Neróm. Alebo Necigáň. Alebo čokoľvek NE.“

„Vypime si, “ chce zlepšiť náladu budúci ženích.
„Pamätáš sa, ako sme boli na tom koncerte?“ zahovára nepríjemnú tému pani učiteľka. „Tá lesbická skupina, ako sa volali?“
„Ale prosím, ťa, ani to nespomínaj. To tá tvoja bláznivá kamoška nás tam dovliekla,“ frfle jej nastávajúci.
„Náhodou, hrali celkom dobre. Na začiatku jedna z tých báb zarevala do publika: ‘Je tu nejaký heterosexuál alebo heterosexuálka?’“ budúca nevesta sa smeje.
„A to je čo?“ pýta sa podozrievavo Dobrošov nádejný svokor.
„No, to je, keď…,“ začne ochotne vysvetľovať Dobroš, aby si šplhol, ale zasekne sa.
„Nie, vlastne ona zakričala, nech vstanú všetci, čo nie sú lesby a gejovia,“ smeje sa mladšia sestra škrekľavo a Dobroš si uvedomí, že ju vcelku neznáša.
„A čo bolo potom?“ spýta sa.
„Nikto sa nepostavil – ani my dvaja, však?“ ovinie sa Tánička okolo svojho budúceho a zároveň súčasného. „A tá baba zarevala do publika – ‘vitajte, lesby, gejovia a iné sexuálne menšiny’ – a začala valiť do gitary.“
„Sodoma, Gomora,“ zaúpie budúca svokra s polievkovou misou v rukách.

„Mami, pozor, aby si sa nepotkla,“ zapiští Tánička.
„Ty si daj pozor na bruško,“ povie jej matka láskavo.
„Ešte nijaké nemám, a oficiálne tak ľahko ani mať nebudem. Do Vianoc to musím tajiť, aby som sa udržala na škole,“ žmurkne Tánička.
„Tak poďte, dobrú chuť,“ zavelí svokor. „A aj tak nie som Neróm,“ povie.
„A viete, koľko je na svete Neslovákov?“ pokúsi sa Dobroš o žart. „Väčšina.“
„Neslováci ma nezaujímajú,“ povie nádejný svokor. „Ale prečo mi má niekto nadávať do Nerómov?“

prší prší len sa leje
a Cigáň sa tomu smeje

Autorka: Jana Juráňová