Archív
skripot

Dana Vitálošová: Pre mnohých ľudí je feminizmus zahanbujúca nálepka

dvitalosovab_wsmezena_jozefjakubco_thumb_151x151

SME Žena

● Kedy ste sa prvýkrát stretli s pojmom feminizmus?

Už na strednej škole, ale len veľmi okrajovo. Nikdy som sa o to príliš nezaujímala, možno až do vysokej školy. Vtedy som ani neriešila feminizmus ako taký, nezačala som si študovať, čo to je, lebo mi celé hnutie, aj keď som o ňom nič nevedela, vždy bolo nesympatické. No náhodou som si prečítala knihu Mýtus krásy od Naomi Wolfovej, oslovilo ma to a bola som potom hrozne nahnevaná. Následne som, ešte v škole, urobila diskusiu o tom, ako kto vníma svoj vzhľad a napísala som aj takú malú prácu. Takto som začala riešiť feminizmus, hoci som to tak vtedy nenazývala.

● Ako urobiť lepší obraz o feminizme a feministkách medzi ľuďmi?

Je to niečo, o čo sa snažím aj v mojom magazíne. Preto sa volá tak, ako sa volá, aby samotný názov získal lepšie konotácie. Dôležité je tiež vysvetľovať, o čo feminizmu ide, teda, že mu v žiadnom prípade nejde o nadvládu žien nad mužmi, ako tvrdia mnohí antifeministi. Aj mnohé známe osobnosti sa fotili s nápismi „This is what a feminist looks like“, napríklad taký Justin Trudeau je momentálne najväčší hrdina feminizmu. Mám pocit, že skôr u nás na Slovensku sme v tomto stále pozadu.

● Je to podľa vás tým, že feminizmu ľudia nerozumejú alebo s ním skôr nesúhlasia?

Ja si myslím, že vôbec nevedia, čo to je. Ak aj tušia, tak si najskôr myslia to, čo kedysi aj ja – že sú ženy s mužmi rovnoprávne a feminizmus nie je potrebný. Ale treba poukázať na to, že jednoducho nemáme v spoločnosti rovnaké postavenie ako muži.

Ktoré sú podľa vás najväčšie mýty o feminizme?

Že v ňom ide o nadvládu nad mužmi. Potom sú mýty o feministkách ako takých – že sú to lesby, že sme sexuálne neukojené, agresívne a zakomplexované.

● Čím to podľa Vás je?

Nadvláda mužov nad ženami existuje už minimálne 6000 rokov. Za ten čas sa nám tak vryla “pod kožu,” že niektoré veci považujeme za prirodzené. Napríklad to, že ženy by mali byť krásne a muži silní. Alebo, že muži sú tí, ktorí rozhodujú a ženy by sa im mali podriadiť. Tento systém sa udržiava práve tým, že ktokoľvek by chcel dané role a vyváženie moci zmeniť v neprospech mužov, dostáva rôzne nálepky.

Zo žien sa tak stávajú “antiženy”, teda tie, ktoré nespĺňajú očakávania rodových stereotypov. Ktokoľvek nadáva feministkám, ide vždy o podobné slová: sú škaredé, nevedia variť, nevedia si nájsť chlapa, sú neukojené, alebo zakomplexované. A feministom, že sú zženštilí, alebo pod papučou, teda akísi “antimuži”. Patriarchálny systém jednoducho z každého, kto by ho chcel zmeniť, urobí nepriateľa. Vlastne ako každá diktatúra.

● Prirovnávate to k diktatúre?

Áno. A to nehovorím len o tom, že ide o diktatúru smerom k ženám, ale aj k iným rodom.

● Čo si pomyslíte, keď sa povie slovné spojenie „nežnejšie pohlavie“?

Podľa toho v akom kontexte. Beriem to ako súčasť toho, čo tu bohužiaľ máme. Nezmierila som sa s tým, ale sú určité veci, ktoré človek musí filtrovať. Keby som sa mala nahnevať za každú takúto zmienku, tak by ma asi porazilo. Skôr ma hnevajú prílohy v rôznych médiách, ktoré sú určené ženám, a pritom sa venujú typicky rodovo stereotypným témam – vareniu, deťom, kráse, sexu.

● Kde sú najväčšie medzery v rovnoprávnosti? Ako je na tom Slovensko v porovnaní so svetom?

Veľmi mi prekáža napríklad to, že sa u nás nediskutuje o tom, že by muži chodili na rodičovské dovolenky a mali by sa rovnakou mierou ako ženy starať o deti. Keď idem niekam na ihrisko, vždy sú tam s deťmi ženy. Alebo som sa angažovala v mestskom aktivizme a vždy, keď sa hovorilo o tom, aby mohli kočíky chodiť po chodníkoch, tak to boli iba „mamičky s kočíkmi“.

U nás je taký kult materstva a nepočujem žiadnu diskusiu na túto tému. Ďalej je problém aj počet žien v politike a vo vláde. A celkovú nefunkčnosť systému vidím aj v tom, ako sa staviame k obetiam domáceho násilia. To je úplne hrozné. Aj spomínaná kyberšikana je veľký problém a bude, bohužiaľ, stále narastať.

Čítajte viac

Michaela Žureková
 
Dana Vitálošová (30) pochádza z Bratislavy. Vyštudovala sociálnu prácu na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa písaniu, feministickému aktivizmu a svojmu psovi. Organizovala aj protest Čierny pondelok na podporu poľských žien v boji proti interrupčnému zákonu.
 
© Petit Press, 2016
Článok uverejnil magazín SME Žena 11. 10. 2016 o 6:00.