Archív
skripot

Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu: Najvyšší súd SR, 2003

v3t_rod

Druhým prípadom je prípad z roku 2003 rozhodnutý Najvyšším súdom SR. [1]

Žalobkyňou bola zdravotná sestra, ktorá v čase, keď sa jej pracovný pomer začal spravovať novým zákonom – zákonom o verejnej službe, bola na ďalšej materskej dovolenke. Nový zákon o verejnej službe [2] vyžadoval, aby každý zamestnanec alebo zamestnankyňa spĺňali zákonom stanovené kritériá, medzi ktoré patrilo aj zloženie predpísaného sľubu. Nesplnenie týchto kritérií alebo niektorého z nich malo za následok skončenie pracovného pomeru zo zákona.

Žalobkyňa spĺňala všetky predpísané kritériá s výnimkou zloženia sľubu, ktorý nezložila preto, lebo sa o termíne jeho konania nedozvedela. Jej zamestnávateľ totiž o termíne konania sľubu svojich zamestnancov a zamestnanknye informoval len na svojich poradách a na informačných tabuliach na verejne prístupných miestach pracoviska. Keďže žalobkyňa bola v čase, v ktorom sa mal skladať sľub, na ďalšej materskej dovolenke, nemala príležitosť oboznámiť sa s informáciami nachádzajúcimi sa na informačných tabuliach. Napriek tomu jej však zamestnávateľ doručil písomné oznámenie o skončení jej pracovného pomeru z dôvodu, že nesplnila predpoklady stanovené zákonom o verejnej službe. Keď sa celá vec dostala pred súd, zamestnávateľ argumentoval tým, že zverejnením informácie o termíne zloženia sľubu na vývesnej tabuli o tomto termíne informoval všetkých neprítomných zamestnancov a zamestnankyne vrátane žalobkyne.

Najvyšší súd sa však s touto argumentáciou nestotožnil. Povedal, že zamestnávateľ musí vykonať všetky úkony smerujúce k umožneniu zloženia sľubu zamestnanca, a to konkrétne oznámením termínu konania sľubu písomne a do vlastných rúk. Tým, že tak neurobil, sa vo vzťahu k žalobkyni dopustil diskriminačného postupu, pretože „znevýhodnil určitú skupinu svojich zamestnankýň, ktoré boli na materskej alebo ďalšej materskej dovolenke tým, že na rozdiel od ostatných zamestnancov ich neinformoval o termíne zloženia sľubu a o zmene [ich] pracovnoprávneho vzťahu. Postupoval tak v rozpore so zákazom diskriminácie, ktorý [bol] upravený v § 13 Zákonníka práce.“

Najvyšší súd navyše povedal, že takýto postup bol aj v rozpore s dobrými mravmi.

Pozn.:

[1] Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. 8. 2003, sp. zn. 2 Cdo 67/03. Najvyšší súd SR o tomto prípade rozhodoval ako dovolací súd po tom, čo Okresný súd vo Veľkom Krtíši ako prvostupňový súd rozhodol v prospech žalobkyne a Krajský súd v Banskej Bystrici toto rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici nakoniec zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
[2] Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe s účinnosťou od 1. 4. 2002, v znení neskorších predpisov (tento zákon bol zrušený zákonom č. 553/2003 Z. z.).