Diskriminácia v zamestnaní na základe veku: Prípad Werner Mangold v. Rüdiger Helm
Pán Mangold, vtedy 56-ročný, uzavrel pracovnú zmluvu na dobu určitú s pánom Helmom. Podľa pána Mangolda je článok zmluvy, ktorý obmedzuje platnosť tejto zmluvy, v rozpore s dohodou a smernicou 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobecné podmienky pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní. Účelom tejto smernice je stanovenie rámca pre boj proti diskriminácií v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, s cieľom zaviesť v členských štátoch uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania.
Súdny dvor v tejto veci podal výklad smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES) a smernice o rámcovej dohode o práci na dobu určitú (1999/70/ES). Účelom rámcovej dohody je vytvoriť podmienky na zamedzovanie nezákonného využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú. Zákaz diskriminácie na základe veku je dôležitou súčasťou zásad zamestnanosti a pri podpore rozmanitosti pracovných síl.
Smernica o rovnosti zaobchádzania sa má podľa súdu vykladať v tom zmysle, že neodporuje takej právnej úprave, ktorá z dôvodov spojených s potrebou podporiť zamestnanosť znížila vekovú hranicu, za ktorou je možné uzatvárať zmluvy na dobu určitú bez obmedzení. Pod pojmom zásada rovnakého zaobchádzania sa rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia. O priamu diskrimináciu ide, ak sa na základe náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácií zaobchádza alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou. Podľa tejto smernice si môžu členské štáty stanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú vo vnútroštátnej právnej úprave objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy.
Nemecká právna úprava obsahovala možnosti uzatvárania pracovných zmlúv na dobu určitú najviac na 2 roky s možnosťou predĺženia tejto zmluvy najviac trikrát a vznik zmluvy na dobu určitú viazala na existenciu objektívneho dôvodu. V prípade pracovníkov starších ako 52 rokov sa už objektívny dôvod nevyžadoval, čím sa odôvodňovala potreba podporovať zamestnávanie starších osôb v Nemecku.
Súd sa vyslovil, že uplatnenie tejto vnútroštátnej úpravy, vedie k situácii, že všetkým pracovníkom a pracovníčkam, ktorí/é dosiahli vek 52 rokov, či už boli pred uzavretím zmluvy nezamestnaní/é alebo nie a bez ohľadu na dĺžku trvania prípadnej nezamestnanosti, možno bez rozdielu navrhovať pracovné zmluvy na dobu určitú, ktoré možno neobmedzene veľa ráz predlžovať. A tak je táto kategória pracovníkov a pracovníčok, vymedzená výlučne na základe veku, v podstatnej časti svojej profesionálnej kariéry vystavená riziku, že nebude požívať výhody stabilného zamestnania.
Takáto právna úprava, ktorá za jediné kritérium na uplatnenie pracovnej zmluvy na dobu určitú považuje vek pracovníka/pracovníčky bez toho, aby bolo preukázané, že stanovenie vekovej hranice ako takej (bez ohľadu na predchádzajúci pomer na dobu neurčitú, situáciu na trhu práce či osobnú situáciu) je objektívne nevyhnutné na uskutočnenie cieľa profesionálneho začlenenia starších nezamestnaných pracovníkov a pracovníčok, sa má považovať za úpravu, ktorá prekračuje rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné a nemôže byť ospravedlniteľná v zmysle smernice o rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES).
Dokumenty:
- Rozsudok súdneho dvora z 22. novembra 2005, Werner Mangold proti Rüdiger Helm, „Smernica 1999/70/ES – Doložky 2, 5 a 8 rámcovej dohody o práci na dobu určitú – Smernica 2000/78/ES – Článok 6 – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Diskriminácia na základe veku“
- Vo veci C 144/04, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Arbeitsgericht München (Nemecko) z 26. februára 2004 a doručený Súdnemu dvoru 17. marca 2004, ktorý súvisí s konaním: Werner Mangold proti Rüdiger Helm
