Archív
skripot

Interrupcie nie sú kultúrna otázka. Je to otázka základných práv a rovnosti žien

Zenske_kruhy_l_fb_225x225

DenníkN.sk / Blog ženské kruhy

„Právo na život od počatia“ sa často používa ako argument v diskusiách o obmedzovaní prístupu žien k bezpečným interrupciám. Embryo, plod v akomkoľvek vývojovom štádiu nie je z právneho hľadiska subjektom práv, nie je teda ani subjektom práva na život. Tým sa stáva až pri narodení.

Existujú na to veľmi dobré dôvody. Vyvíjajúce sa embryo, plod, nenarodené dieťa, sú v jednotlivých vývojových štádiách v rôznej miere závislé od iného samostatného organizmu (ženy). Vo vývojovom štádiu, do ktorého je možné legálne ukončenie tehotenstva na žiadosť ženy (12 týždeň), nie je zárodok schopný prežitia mimo maternice.

Ako vysvetlil vo svojom náleze i Ústavný súd SR, hranica dvanásteho týždňa je na Slovensku stanovená tak, aby bola zachovaná možnosť slobodnej voľby ženy. Zároveň sa prihliada na to, aby ani teoreticky neprišlo k potrateniu životaschopného plodu. Táto 12 týždňová hranica sa posúva v prísne vymedzených prípadoch, napríklad ak:

  • tehotenstvo ohrozuje život alebo zdravie ženy,
  • v prípade závažných vývojových vád (do 24. týždňa tehotenstva, čo je zároveň hranica prežitia plodu mimo maternice).

Každá žena je z právneho hľadiska subjektom/nositeľkou práv. Tak ako všetci ostatní ľudia, získala pri svojom narodení tzv. základné práva a slobody. Tie jej nemôžu byť spätne odňaté, a to ani z titulu tehotenstva.

Čo by sa stalo, ak by počatý život bol daný na roveň životu narodeného človeka?

Predstavme si hypoteticky situáciu, kedy by boli ľudské práva a slobody priznané ľuďom už v embryonálnom štádiu alebo od počatia, a teda nie až od narodenia. Čo by takáto úprava práv a slobôd priniesla?

1. Práva tehotných, rodiacich žien sa môžu dostať do priameho konfliktu s právami vyvíjajúceho sa dieťaťa v akomkoľvek jeho vývojovom štádiu.

Ktoré z týchto práv by mali byť uprednostnené tak, aby nebol porušený zákon? Práva ženy alebo práva plodu? Ukážme si dôsledky takéhoto konfliktu na reálnom príklade z Írska:

Žena v sedemnástom týždni tehotenstva začala silno krvácať, no plod v maternici bol stále vitálny. Situácia si vyžadovala neodkladný lekársky zásah, ktorý by však mal za následok usmrtenie ešte vitálneho plodu. Práva ženy na zdravotnú starostlivosť a záchranu jej života sa tak dostali do priameho konfliktu s právami vyvíjajúceho sa plodu na život.

V tomto konkrétnom prípade zdravotnícky personál váhal s poskytnutím život zachraňujúcej starostlivosti žene tak dlho, kým nebol život ženy v jasnom ohrození a úmrtie plodu bolo neodvratné. To viedlo k nebezpečnému odkladaniu poskytnutia zdravotnej starostlivosti a následnému úmrtiu ženy. Tento prípad bol v Írsku jedným z mnohých, ktoré vyvolali vlnu odporu a nakoniec viedli k zmene prísnej protiinterrupčnej legislatívy.

Ďalšími dôsledkami konfliktu práv je upieranie medikamentóznej liečby onkologických ochorení, suicidálnych stavov a závažných psychických problémov žien, odmietnutie vyšetrenia žien v reprodukčnom veku rentgenom v prípade autonehody so zdôvodnením, že by mohli byť tehotné a podobne.

2. Ak zavedieme pojem „právnej subjektivity plodu“, tak v prípade, že žena podstúpi nelegálne interrupciu alebo užije potratovú tabletku, nutne pácha trestný čin.

Vieme, že niektoré konzervatívne iniciatívy sa snažia vyhýbať trestno-právnej zodpovednosti žien. Je tomu tak práve preto, že takéto chápanie právnej subjektivity plodu a priznania jeho práva na život, sa stretávajú s veľkým odporom verejnosti. Široké chápanie ochrany nenarodeného života ako ľudského práva plodu, vytvára tiež množstvo praktických problémov s trestaním žien, ktoré sa starajú o ďalšie deti.

Mnohé iniciatívy sú preto radšej „nemastné-neslané“ a uspokoja sa len so zákazom interrupcií a trestno-právnou zodpovednosťou ich poskytovateľov. Prečo nemajú navrhovatelia takýchto zákonov odvahu ísť dôsledne argumentačne až k logickým dôsledkom? Ak interrupciu prirovnávajú k vražde, ktorá je v spoločnosti jedným z najťažších zločinov, ich benevolentnosť je nelogická. V skutočnosti odkrýva, že spoločnosť nie je pripravená ani ochotná znášať dôsledky označenia interrupcie ako vraždy. Zároveň slúži ako významný indikátor toho, aký spoločenský konsenzus ohľadne interrupčnej legislatívy vlastne existuje.

3. Aj zo samovoľného potratu sa stáva potenciálny trestný čin, ktorý treba prešetriť.

Potratila žena naozaj prirodzene alebo jej niekto pomohol? Kam až môže zájsť takéto šetrenie? Z niektorých krajín sú známe prípady väznených žien iba z dôvodu, že potratili dieťa. V krajinách, kde je interrupcia trestným činom, niektoré ženy, ktoré samovoľne potratili, odďaľujú návštevu zdravotníckeho zariadenia, resp. nevyhľadajú odbornú pomoc zo strachu, že by boli prešetrované. Opäť to vedie až k odvrátiteľným úmrtiam alebo nenávratnému poškodeniu zdravia. U žien, ktoré sa ničím neprevinili – iba majú maternicu, otehotneli a prirodzene potratili.

4. Nutným dôsledkom je obmedzenie práva žien na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na princípe informovaného súhlasu v tehotenstve a pri pôrode.

Takýmto príkladom zo zahraničia je súdne nariadená hospitalizácia s policajnou eskortou pred dverami nemocničnej izby ženám, ktorým hrozí potrat, no neželali si byť hospitalizované napríklad z dôvodu starostlivosti o ďalšie deti alebo zo strachu o stratu príjmu. Súdne nariadené alebo nanútené cisárske rezy, kriminalizovanie rozhodnutí spojených s pôrodnými voľbami ako odmietnutie cisárskeho rezu zo strany ženy, rozhodnutie pre domáci pôrod a podobne.

Čítajte viac

Miroslava Rašmanová
Ženské kruhy
 

Pozrite aj:

 
© N Press, 2020
Článok uverejnil portál DennikN.sk 2. 6. 2020 o 7:49 v rubrike Blog.