Archív
skripot

Vek

Diskriminácia z dôvodu veku


v4t_vek

Aktívne starnutie: Nevyužitý potenciál starších ľudí

EurActiv.sk

Fakt, že spoločnosť starne znamená pre verejné politiky obrovskú výzvu. Slovensko bude mať do roku 2050 najstaršiu populáciu v EÚ, koncept aktívneho starnutia je u však nás stále skôr na papieri.

V roku 2060 bude takmer tretina obyvateľstva EÚ vo veku nad 65 rokov. Počet ľudí nad 80 rokov sa má takmer strojnásobiť na úroveň 12 %. Logickým dôsledkom je citeľne menej ľudí produktívnom veku, resp. vo veku ktorý dnes s chápeme ako produktívny. Toto reálne ohrozuje fungovanie dôchodkového systému, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Hoci tento problém zasahuje do takmer všetkých verejných politík, horizontálne tomu hovoríme politiky alebo koncept aktívneho starnutia. Čítajte viac


v4t_vek

Vydržíme robiť do sedemdesiatky?

SME

Vek odchodu do dôchodku sa v celej Európe zvyšuje. Ako by vyzerala naša spoločnosť, ak by sme museli pracovať do sedemdesiatky? A zvládli by sme to vôbec?

Akým tempom sa bude vek odchodu do dôchodku každoročne zvyšovať, nevedia odhadnúť ani odborníci. Predpokladá sa, že dnešní tridsiatnici odídu na Slovensku do penzie vo veku 67 rokov. Európska komisia považuje za ideálny penzijný vek sedemdesiat rokov. „Najrýchlejšie rastúcou populáciou vo vyspelých krajinách sú osemdesiatnici. A časť z nich je stále vitálna,“ hovorí geriater Peter Mikus. Tomu sa musí prispôsobiť ekonomika, už dnes sa jej hovorí strieborná, ako aj celkové naladenie spoločnosti. „Nefunguje medzigeneračná solidarita,“ tvrdí Mária Orgonášová. „Nie sme pripravení vnímať starších ľudí ako rovnocenných partnerov v rámci fungovania spoločnosti. Diskriminujeme ich vo vzťahu k veku.“ Ako prezidentka Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov SR uvádza niekoľko príkladov. Čítajte viac


5836253352_450d541b8e_b

Fico nezabránil nespravodlivému zvyšovaniu dôchodkového veku žien

eTrend.sk

Dve takmer rovnako staré kamarátky narodené na prelome decembra a januára môžu mať dôchodkový vek rozdielny až o dva roky a jeden mesiac. Najviac súčasné nastavenie poškodí päť a viacdetné ženy narodené na prelome rokov 1961 a 1962. Čítajte viac


v4t_vek

Diskriminácia z dôvodu veku: Prípad Palacios

V prípade Palacios [1] sa Súdny dvor EÚ zaoberal zákazom diskriminácie na základe veku. V rozsudku spresnil podmienky, za ktorých môžu členské štáty stanoviť odôvodnené rozdielne zaobchádzanie na základe veku v zmysle smernice, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES, ďalej len „rámcová smernica“).

Rámcová smernica zakazuje akúkoľvek (priamu alebo nepriamu) diskrimináciu v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva a viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. V súvislosti s vekom však za určitých okolností pripúšťa odôvodnené rozdielne zaobchádzanie. Podľa čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice môžu členské štáty stanoviť, že „rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak […] sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom, vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľov odbornej prípravy, a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné“. [2]

Španielska právna úprava z roku 2005 upravujúca ustanovenia kolektívnych zmlúv obsahovala dva rôzne režimy na povinný odchod do dôchodku – vo veku 65 rokov. Kolektívne zmluvy, ktoré boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti tejto právnej úpravy, mohli obsahovať ustanovenia upravujúce skončenie pracovného pomeru zamestnancov/kýň (ktorí/é dosiahli vekovú hranicu na odchod do dôchodku a spĺňali všetky ostatné kritériá nároku na poberanie starobného dôchodku v zmysle právnej úpravy sociálneho zabezpečenia) iba za podmienok, že takéto opatrenie muselo byť spojené s cieľmi, ktoré sú v súlade s politikou zamestnanosti. Naopak v prípade kolektívnych zmlúv uzavretých pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej úpravy jediné prechodné ustanovenie neobsahovalo žiadnu zmienku o sledovaní cieľa týkajúceho sa politiky zamestnanosti.

Pán Palacios de la Villa pracoval ako organizačný riaditeľ pre firmu Cortefiel. Listom mu firma Cortefiel oznámila automatické skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že dosiahol vek povinného odchodu do dôchodku stanovený v kolektívnej zmluve a zároveň ku dňu oznámenia dovŕšil obdobie výkonu práce potrebné na poberanie starobného dôchodku zo systému sociálneho zabezpečenia vo výške 100 % svojho vymeriavacieho základu. Kolektívna zmluva bola uzatvorená pred nadobudnutím predmetnej právnej úpravy, a teda sa na ňu vzťahovalo jediné prechodné ustanovenie zákona.

Pán Palacios de la Villa sa domnieval, že uvedené oznámenie znamená jeho prepustenie a považoval opatrenie, ktoré sa voči nemu použilo, za porušujúce jeho základné práva – najmä práva nebyť diskriminovaný z dôvodu veku, keďže uvedené opatrenie sa opiera len o okolnosť, že dosiahol vek 65 rokov. Obrátil sa na vnútroštátny súd (Juzgado de lo Social n° 33 de Madrid), ktorý konanie prerušil a položil Súdnemu dvoru niekoľko prejudiciálnych otázok, týkajúcich sa výkladu rámcovej smernice.

Súdny dvor uviedol, že smernica nezasahuje do právomoci členských štátov určiť vek odchodu do dôchodku a nijako nebráni uplatňovaniu tejto smernice na vnútroštátne opatrenia, ktoré upravujú podmienky skončenia pracovného pomeru pri dosiahnutí takto stanoveného veku odchodu do dôchodku. Španielska vnútroštátna právna úprava však ovplyvňuje dĺžku pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi, ako aj výkon profesijnej činnosti zamestnanca/kyne, keďže bráni jeho/jej budúcej účasti na aktívnom živote. Takáto právna úprava teda stanovuje pravidlá vo vzťahu k „podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane prepúšťania a odmeňovania“ v zmysle rámcovej smernice [3], a teda patrí do jej pôsobnosti.

Podľa Súdneho dvora skutočnosť, že dosiahnutie určitého veku odchodu do dôchodku má za následok automatické skončenie pracovného pomeru zamestnanca/kyne, sa musí považovať za priame stanovenie nepriaznivejšieho zaobchádzania so zamestnancami/kyňami, ktorí/é dosiahli tento vek, v porovnaní so všetkými ostatnými zárobkovo činnými osobami. Taká právna úprava teda zavádza rozdielne zaobchádzanie založené na veku, na ktoré sa smernica o rovnosti zaobchádzania vzťahuje.

Na druhej strane však Súdny dvor skúmal, či také nerovnosti predstavujú diskrimináciu zakázanú touto smernicou, alebo ide o odôvodnené rozdielne zaobchádzanie prípustné podľa čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice.

Ako bolo zdôraznené, jediné prechodné ustanovenie v španielskej právnej úprave bolo prijaté na podnet sociálnych partnerov ako súčasť vnútroštátnej politiky, ktorej cieľom je podpora prístupu k zamestnaniu prostredníctvom jeho lepšieho rozdelenia medzi generácie. Aj keď uvedené ustanovenie formálne neodkazovalo na žiadny takýto oprávnený cieľ a aj keď presnosť právnej úpravy vo vymedzení cieľa chýbala, neznamená to, že takáto právna úprava by nemohla byť odôvodnená. Ak presnosť vymedzenia cieľa chýba, je podľa Súdneho dvora nevyhnutné, aby iné okolnosti, ktoré vychádzajú zo všeobecného kontextu dotknutého opatrenia, umožňovali identifikáciu cieľa, čo sa týka jeho oprávnenosti, ako aj primeranosti a nevyhnutnosti prostriedkov použitých na dosiahnutie tohto cieľa. Podľa španielskeho zákonodarcu táto úprava mala smerovať k regulácii vnútroštátneho trhu práce najmä na účely potláčania nezamestnanosti. Práve podpora vysokej úrovne zamestnanosti tvorí jeden z cieľov, ktorý sleduje aj Európska únia.

V súvislosti s primeranosťou a nevyhnutnosťou prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa sa Súdny dvor vyjadril, že za súčasného stavu práva Spoločenstva členské štáty disponujú širokým rámcom voľnej úvahy nielen pri výbere sledovania určeného cieľa v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ale aj pri definovaní opatrení, ktorými ho môžu uskutočniť. Je teda úlohou príslušných orgánov členských štátov, aby našli spravodlivú rovnováhu medzi rozličnými prítomnými záujmami. Treba však dbať na to, aby vnútroštátne opatrenia stanovené v tomto kontexte nešli nad rámec toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje dotknutý členský štát.

Podľa Súdneho dvora na základe vyššie uvedených zdôvodnení nebolo možné predmetné opatrenie považovať za nadmerne zasahujúce do oprávnených požiadaviek zamestnancov/kýň, ktorí/é povinne odišli do dôchodku z dôvodu, že dosiahli stanovenú vekovú hranicu, pokiaľ sa relevantná právna úprava neopiera iba o určený vek, ale rovnako berie do úvahy okolnosť, že dotknuté osoby poberajú po skončení svojej profesionálnej kariéry finančnú náhradu v podobe priznaného starobného dôchodku, ako ho stanovuje španielsky režim, ktorého výšku nemožno považovať za neprimeranú. Preto Súdny dvor usúdil, že taká právna úprava je zlučiteľná s požiadavkami rámcovej smernice.

Pozn.:

[1] C 411/05 Félix Palacios de la Villa proti Cortefiel Servicios SA (2007)

[2] Pozri č. 6 smernice 2000/78, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovné zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní

[3] Čl. 3 ods. 3 smernice 2000/78/ES


v4t_vek

Aktívne starnutie 2012

Bibiána Pufflerová

Na prahu tretieho tisícročia čelí Európa doposiaľ nepoznanej demografickej zmene – významnému starnutiu populácie. Štatistiky dokazujú, že zloženie a štruktúra našej spoločnosti sa postupne prelína do čoraz početnejšej prevahy generácií starších ľudí vo veku nad 45 rokov. Súčasný populačný vývin bude mať v najbližších desaťročiach nielen celkový formujúci efekt na spoločnosť, ale i vážne dopady na ekonomickú situáciu. Napriek tomu ostávajú staršie generácie nedocenené, ba postupne sa stávajú neviditeľnými. Aj vo verejnom diskurze sa pozornosť sústreďuje na starších ľudí len v minimálnej miere. Navyše málokedy sa o nich uvažuje ako o aktívnych ľuďoch, ktorých znalosti a skúsenosti sú hodnotou samy osebe – nevieme ich však zatiaľ primerane zužitkovať ani si ich dostatočne vážiť. Predstavujú pritom ohromný sociálny kapitál a žiadna krajina si nemôže dovoliť ním plytvať. Čítajte viac