Osobnosti
Jana Cviková z Aspektu: Ženy nemusia byť dvakrát lepšie ako muži, aby sa niekam dostali
SME.sk
Prvá feministická organizácia Aspekt vznikla na Slovensku už v roku 1993. Jej vznik sprevádzali odmietavé reakcie, na ktoré téma naráža dodnes. Spoluzakladateľka organizácie Jana Cviková s kolegyňami vtedy otvárala témy ako násilie na ženách či obmedzovanie interrupcií.
● Prečo sa považujete za feministku?
Pretože chcem, aby aj ženy boli predovšetkým ľuďmi, až potom ženami. Osoby mužského rodu sú väčšinou vnímané ako jednotlivci, až potom ako predstavitelia svojho rodu. Zároveň nechcem, aby nás zväzoval historicky prežitý korzet rodových rolí.
● Aké boli začiatky organizácie Aspekt?
Najskôr sme chceli vydávať časopis. Postupne sme okolo neho vybudovali feministickú organizáciu s rozmanitými aktivitami. Čítajte viac
Aktivistka Hana Fábry: Dnes už viem, že byť lesbou je to najlepšie vo mne. Je to láska
SME.sk
● Sme podľa vás nenávistnejšia a rozdelenejšia spoločnosť než kedysi?
Neviem to posúdiť, zaslúžilo by si to štatistické porovnanie. Myslím si, že zlo je vždy počuť viac ako dobro a je tu veľký tichý medzipriestor, ktorý sa často neozve ani na jednu, ani na druhú stranu.
Hoci po vraždách na Zámockej sa našťastie veľa ľudí ozvalo na podporu LGBT+ ľudí. Zároveň vidím, že sme sa ešte nevyrovnali s fašizmom slovenského štátu a časti jeho kléru ani s tým, čo sa dialo pred a po roku ’89.
Je zrejmé, že mnohí adorujú tisovský štát a želajú si jeho návrat. Takže či tu je viac neprajných nenávistných postojov k iným ľuďom, ako je mužská, biela, heterosexuálna, katolícka väčšina? Neviem to s istotou, ale zdá sa mi, že áno – zvlášť, keď sa lepšie prizrieme na výsledky volieb. Čítajte viac
Právnička Janka Debrecéniová o sťažnostiach v zdravotníctve: kultúra ticha je u nás veľmi silná
Denník N.sk
Právnička Janka Debrecéniová zisťovala, ako nemocnice a úrady vyhodnocujú sťažnosti rodiacich žien. Konštatuje, že časť nemocníc si vytvorila stratégie na to, aby sťažnosti žien vôbec nemuseli posudzovať, a že niektoré inštitúcie ani nevedia, ako môže vyzerať porušovanie ľudských práv pri pôrodoch, hoci ich mali vyhodnocovať. V súčasnosti je podľa Debrecéniovej na Slovensku toľko rôznych úradov a inštitúcií, ktoré môžu prijímať sťažnosti a podnety na zlú zdravotnú starostlivosť, že ženy nevedia, na koho sa obrátiť: na nemocnicu, na župu, na ministerstvo, na úrad pre dohľad? Preto by podľa nej mala vzniknúť úplne nová inštitúcia, ktorá by bola schopná posudzovať sťažnosti komplexne, od správnosti zdravotníckeho výkonu až po správanie sa zdravotníkov a zdravotníčok.
● Zistili ste, že nemocniciam, štátnym a regionálnym orgánom prišlo v priebehu prvého roka pandémie viac ako 130 podnetov týkajúcich sa porušovania ľudských práv pri pôrodoch. Na čo sa ženy sťažovali?
Veľmi často na nerešpektujúce, nevhodné a nedôstojné správanie. Aj keď nemocnice a ďalšie inštitúcie to zaobaľovali do rôznych podôb, aby to neznelo veľmi právnicky a nárokovateľne. Čítajte viac
Ľubica Lacinová: Veľkým problémom na Slovensku je neschopnosť spolupracovať s niekým, s kým nemáme 90-percentný názorový prienik
Denník N.sk
Ak chceme udržať demokratické hodnoty a smerovanie slovenskej spoločnosti, musíme sa zhodnúť, hovorí v rozhovore biofyzička Ľubica Lacinová, členka predsedníctva Slovenskej akadémie vied. Hoci je spoločnosť na Slovensku v mnohých otázkach výrazne polarizovaná, stále je tu podľa nej veľká skupina ľudí, ktorí vyhranení nie sú a s ktorými je možné pokojne sa rozprávať. „Potrebovali by sme verejný diskurz zaplaviť normálnou, pokojnou a vecnou diskusiou o tom, čo by sme mohli robiť,“ vysvetľuje Lacinová.
● Vyrastali ste so starou mamou a jej dvomi sestrami. Formovalo to nejako vašu predstavu o sebe a o tom, čo by ste od sveta chceli?
Určite ma to istým spôsobom formovalo. Okrem iného napríklad aj tým, čo som zažila vďaka jednej zo sestier starej mamy, ktorá bola učiteľkou v špeciálnej škole. Keď som bola ešte v predškolskom veku, brávala ma so sebou do práce. Učila deti, ktoré boli ťažko duševne hendikepované a ktoré nikto nemal veľkú ambíciu naučiť čítať alebo písať. Väčšinou sa učili len jednoduché ručné práce, ktoré som ja ako zdravé dieťa ovládala, a mohla im tak pomáhať. Čítajte viac
Načo by nám bol Tutu?
Denník N.sk
Odpustenie je podľa Tutua založené na pravde, na jej vypočutí, na jej priznaní tými, ktorí sa na zločinoch minulosti podieľali, profitovali z nich alebo o nich vedeli, ako i na na vypočutí hlasov obetí zločinov a násilia, ich zdokumentovaní, požiadaní o a udelení odpustenia a následného budovanie vzťahov či štruktúr – systematické odstraňovanie príčin násilia či konfliktu. Odpustenie nie je protipólom spravodlivosti, ale jej dôsledkom a je ňou podmienené. Je to proces, ktorý filozofka Martha Nussbaum nazvala transcendentné odpustenie – teda také, v rámci ktorého dochádza k náprave situácie, budovaniu spravodlivejších inštitúcií a zdravších vzťahov do budúcnosti.
Také je odpustenie, ktoré presadzoval Desmond Tutu. Na úrovni spoločnosti predstavuje budovanie liberálnej demokracie, ktorá zákonmi, inštitúciami, procesmi, vzdelávaním chráni spoločnosť pred diskrimináciou ktorejkoľvek jej zložky, akokoľvek malej a zraniteľnej. Kvalita demokracie sa totiž meria životnými príležitosťami jej menšín. Čítajte viac
Ombudsmanka Mária Patakyová: Rodič v nemocnici nie je návšteva!
Ahoj mama.sk
V čom zlyhalo ministerstvo zdravotníctva, prečo sa počas krízového stavu nemohli muži sprevádzať svoje partnerky pri pôrode a prečo zostali rodičia odlúčení od svojich predčasne narodených detí? Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová analyzuje chyby, ktoré štát urobil počas pandémie a vystríha pred ich opakovaním.
Pandémia ochorenia COVID-19 a na ňu nadväzujúci núdzový stav priniesli obmedzenia ľudských práv a základných slobôd v rôznych oblastiach. Dotkli sa aj ochrany reprodukčného zdravia a práv žien i predčasne narodených detí. Zásah do základných práv aj v čase epidémie a núdzového stavu však môže byť vykonaný iba v prípade, ak sleduje legitímny cieľ, je nevyhnutný a spôsob, akým sa realizuje, musí byť primeraný. Čítajte viac