Osobnosti

Janka Debrecéniová: Saková ženám nemá radiť, aby si dávali pozor

Denník N

Prezidentka Zuzana Čaputová si v pondelok do paláca pozvala ľudí z mimovládnych organizácií, ktorí bojujú proti násiliu na ženách. Bola medzi nimi aj právnička Janka Debrecéniová, ktorá sa venuje najmä téme násilia pri pôrodoch a diskriminácii žien v práci. Práva žien v mimovládnej organizácii Občan, demokracia a zodpovednosť zastupuje už dvadsať rokov. „Žiť v bezpečí je jednou z najzákladnejších ľudských potrieb a je jedným zo znakov a prejavov slobody. Ak niekto tvrdí, že takéto niečo nie je potrebné, tak nechápe základnú podstatu ľudských práv,“ hovorí Debrecéniová.

● Stretli ste sa s prezidentkou. Hovorili ste s ňou o násilí na ženách, o dostupných interrupciách, o násilí pri pôrodoch či násilí špecifickom pre rómske a chudobné ženy. Môže prezidentka so svojimi kompetenciami týmto ženám skutočne nejako pomôcť?

Sama prezidentka povedala, že jej ústavné kompetencie sú v mnohých oblastiach obmedzené. Ale potvrdila svoj často opakovaný naratív, že chce byť hlasom tých ľudí a skupín, ktorých hlas z istých dôvodov nepočuť. Ženy, a zvlášť chudobné alebo inak osobitne znevýhodnené, sú práve tými skupinami, ktoré často nepočuť. Prezidentka si je vedomá, že už len váhou svojho úradu a svojej osobnosti môže niektoré témy zdôrazniť. Má tiež kompetenciu nepodpísať niektoré zákony, ktoré sú v neprospech žien a v súčasnosti majú šancu prejsť parlamentom. Čítajte viac

Slovenská režisérka ukázala rutinu slovenských pôrodov. Nie je to príjemný pohľad.

Aktuality.sk

Jej film zachytáva bežnú rutinu slovenských pôrodníc a spochybňuje pôrod ako „najšťastnejší moment v živote ženy“. Niektoré matky v ňom otvorene hovoria o tom, ako lekárske postupy pri pôrode zasiahli do ich vzťahu s dieťaťom, zdravotníci zasa ukazujú, ako zaobchádzajú s telami žien. „Mrzí ma, že teraz film berú ako útok na svoju profesiu,“ hovorí režisérka filmu Medzi nami Zuzana Límová.

● Čo vám vyčítajú?

Predošlé vedenie nemocnice malo sériu dôvodov, ktoré sa menili podľa situácie. Najskôr nám tvrdili, že sme nemali povolenie od ich personálu, čo sme mali. Potom, že sme nemali povolenie od rodičiek, čo sme tiež mali. Potom, že film nezobrazuje realitu. Najväčšia výhrada bola, že ich to ukazuje v zlom svetle, čo z ich pohľadu nie je pravdivé. Žiadny film nedokáže obsiahnuť všetko a my sme sa rozhodli ísť cestou ukázať bežnú, každodennú rutinu, ktorej sme boli svedkami. Čítajte viac

Iveta Chovancová: Ženy v sexbiznise majú rovnaké práva ako ostatné ženy

Ženy v meste.sk

V občianskom združení Odyseus začínala v roku 2010 ako terénna sociálna pracovníčka a už o dva roky na to sa stala riaditeľkou združenia, ktoré má ako jediné na Slovensku špeciálny program pre ženy v sexbiznise. Iveta Chovancová berie ženy, ktoré pracujú na ulici, bez predsudkov. Pre ňu sú to ženy, ktoré si potrebujú zarobiť na živobytie rovnako ako ostatné ženy.

● Ako sa z Vás stala terénna pracovníčka?

“Ja som sa k tejto práci dostala šťastnou náhodou. Končila som bakalára na liečebnej pedagogike na pedagogickej fakulte a rozmýšľala som, čo ďalej. Vtedy som našla ponuku občianskeho združenia Odyseus, že hľadajú ľudí do terénu. Nikdy predtým som o tom nepočula. Niekoľko mesiacov som strávila vo výcviku. Inak, to nám zostalo, že si dávame záležať na tom, koho do terénu pustíme, lebo tam chceme mať naozaj vyškolených ľudí. Už vtedy mi bolo jasné, že ma tá práca zaujíma a že mi je terén blízky. Vďaka tomu som sa aj rozhodla pokračovať v ďalšom štúdiu na psychológii.” Čítajte viac

Barbara Havelková: Silné ženy nerady priznávajú, že nemajú život pod kontrolou. Zistia to po materskej

Ženy v meste.sk

● Vo svojej novej knihe analyzujete právo v časoch socializmu. V čom ženám socializmus pomohol a v čom zdeformoval pohľad na nich tak, že to cítime dodnes?

„Štátnemu socializmu nešlo o skutočné zrovnoprávnenie, ale o zrovnoprávnenie podľa triedy či podľa socio-ekonomického statusu a na to vynaložil veľa prostriedkov. Keďže ženy sú v tých marginalizovaných skupinách ako nezamestnaní, samoživitelia, osoby postihnuté chudobou oveľa viac zastúpené ako muži, tak socializmus tým, že pomáhal chudobným, pomáhal aj ženám. Umožnil im vo väčšej miere vstup na pracovný trh, o čo museli ženy v západnej Európe bojovať, napríklad na mnohých fakultách Oxfordskej univerzity, kde dnes pôsobím, získali ženy prístup až v 70. či 80. rokoch. Čítajte viac

Dana Vitálošová: Pre mnohých ľudí je feminizmus zahanbujúca nálepka

SME Žena

● Kedy ste sa prvýkrát stretli s pojmom feminizmus?

Už na strednej škole, ale len veľmi okrajovo. Nikdy som sa o to príliš nezaujímala, možno až do vysokej školy. Vtedy som ani neriešila feminizmus ako taký, nezačala som si študovať, čo to je, lebo mi celé hnutie, aj keď som o ňom nič nevedela, vždy bolo nesympatické. No náhodou som si prečítala knihu Mýtus krásy od Naomi Wolfovej, oslovilo ma to a bola som potom hrozne nahnevaná. Následne som, ešte v škole, urobila diskusiu o tom, ako kto vníma svoj vzhľad a napísala som aj takú malú prácu. Takto som začala riešiť feminizmus, hoci som to tak vtedy nenazývala. Čítajte viac

Janka Debrecéniová v Pyramíde Rádia Slovensko

Rádio Slovensko

Právnička, analytička, konzultantka a lektorka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová bola v sobotu večer (10. 9.) hosťkou nočnej talkshow Pyramída v Rádiu Slovensko.

Hovorila o tom, čo znamená žiť v právnom štáte, aká je úloha práva v dnešnej spoločnosti, aké je naše právne vedomie, prečo sú dôležité občianske postoje a ako vnímame právo v každodennom živote. Ďalšími témami jej rozhlasovej debaty boli postavenie žien vo verejnom živote, zamestnaní aj politike, diskriminácia v jej rôznych formách, znevýhodňujúce rodové a iné stereotypy či inštitúcie na ochranu ľudských práv.

Vypočujte si celú reláciu (archív RTVS)