Archív
skripot

Možnosti ochrany

Aké informácie môžete v tejto časti nájsť?

1. Vysvetlenie pojmu zásady rovnakého zaobchádzania a pojmu diskriminácia?
2. Ako sa brániť v prípade diskriminácie?
Sťažnosť
Žaloba na súd
Priestupkové konanie
Žaloba na ochranu osobnosti
Podnet na ústavný súd
Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva
3. Zhrnutie, odkazy na kompetentné orgány a zákony
4. Formuláre na stiahnutie

 

1. Vysvetlenie pojmu zásady rovnaného zaobchádzania a pojmu diskriminácia

Slovenská legislatíva obsahuje viacero ustanovení, ktoré hovoria o tom, čo možno robiť v prípadoch, keď dôjde k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania alebo k inému porušeniu princípu rovnosti.

Pomerne dobrá ochrana pre prípady porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je garantovaná antidiskriminačným zákonom a v nadväznosti na tento zákon aj niektorými ďalšími zákonmi.

Výhodou tejto ochrany je veľmi široký rozsah pojmu „zásada rovnakého zaobchádzania“, ktorá nespočíva len v zákaze diskriminácie, ale aj v konaní, ktoré je v súlade s dobrými mravmi, a tiež v preventívnom konaní povinných osôb.

Prípadov porušovania zásady rovnaného zaobchádzania je mnoho, pričom sa s nimi stretávame každý deň, avšak nie vždy si uvedomujeme, že neprávosti, ktoré sa v našom okolí dejú sú, alebo môžu byť príkladom porušovania zásady rovnaného zaobchádzania. Sú to prípady, keď zamestnávatelia a zamestnávateľky, firmy, školy, štátne,  iné verejné inštitúcie a zariadenia poskytujúce služby a iné povinné osoby diskriminujú svojich zamestnancov a zamestnankyne alebo klientov a klientky.Uvedené povinné osoby musia vyvinúť dostatočné úsilie na to, aby k diskriminácii nedochádzalo (napr. ich povinnosťou je vytvoriť na pracovisku kódex správania, ktorým by sa mali riadiť všetci zamestnanci a zamestnankyne a ktorý by mal dôsledne vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania aj medzi zamestnancami. Ak zamestnávateľ nevytvorí vhodné podmienky zamestnancom a zamestnankyniam zdravotne postihnutým, ak na pracoviskách a školách dochádza k obťažovaniu alebo inému diskriminačnému konaniu a toto konanie zostáva nepovšimnuté, v týchto a ďalších inych prípadoch možno s určitosťou hovorit o porušovaní zásady rovnaného zaobchádzania, a teda aj o porušovaní diskriminačního zákona.

Z uvedených príkladov teda vyplýva, že ochranu pred nerovnaným zaobchádzaním treba vykonávať nielen v prípade už uskutočnenej diskriminácie, ale jej kompetentné osoby musia aj predchádzať. Nevyvinutie dostatočného úsilia na zabránenie diskriminácii môže nakoniec veľmi často viesť k jej skutočnému výskytu. Na tvorbe preventívnych opatrení sa pritom môžu podieľať aj samotní zamestnanci – napríklad formou kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľom prostredníctvom svojich zástupcov v odboroch.

Tu možno zhrnúť, že povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje na všetky fázy a aspekty pracovnoprávnych vzťahov, napríklad na:

– prijímanie do zamestnania (vrátane pracovnej inzercie) a prepúšťanie
– pracovné podmienky, platové podmienky, nefinančné výhody, pracovný čas
– nastavenie procesov a kompetencií na pracovisku, spôsob komunikácie
– postup v zamestnaní, vzdelávanie zamestnankýň a zamestnancov
– čerpanie dovoleniek a poskytovanie zamestnaneckých a iných sociálnych výhod
– angažovanie sa v odborových organizáciách atď.

Ak máme hovoriť o zodpovednom prístupe či už zamestnávateľa, poskytovateľa služeb, alebo osobu, ktorá ponúka svoje priestory širokej verejnosti, je treba v rámci zásady rovnakého zaobchádzania dodržať nasledovné:

– sprístupnosť miesta a zariadenia, v ktorých firma poskytuje služby (napr. bezbariérové vstupy a priestory, miesta vhodné pre batoľatá, nízkoprahové autobusy a pod.)
– odstrániť ďalšie bariéry – „mentálne“, komunikačné, atď.

2. Ako sa brániť v prípade diskriminácie?

V prípade diskriminácie a porušovania zásady rovnaného zaobchádzania si môže poškodený vybrať niekoľko spôsobov riešenia danej situácie. Ak sa poškodený (resp. jedho okolie) rozhodol, že danú situáciu chce a bude riešiť, môže osobu, v tejto súvislosti porušujúcu zákon, konfrontovať s danou situáciou nasledovne:

  • podá na ňu sťažnosť (=odkazy na nižšie uvedené podnety)
  • podá v svislosti s diskrimináciou žalobu na súd
  • iniciuje priestupkové konanie
  • žaloba na ochranu osobnosti
  • podá podnet na ústavný súd
  • podá sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva

Sťažnosť

V súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť. Zamestnávateľ je povinný na sťažnosť bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od konania, ktorým sa porušila zásada rovnakého zaobchádzania a odstrániť jeho následky.

Zákon nehovorí, čo presne má takáto sťažnosť obsahovať. Aby ju však zamestnávateľ mohol prešetriť a vykonať nápravu, nemal by v nej chýbať opis konania, v dôsledku ktorého k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo, a tiež označenie osoby alebo osôb, ktoré sú podľa sťažovateľa za toto porušenie zodpovedné. Zákon nehovorí, že zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí majú právo podať takúto sťažnosť, musia byť zároveň obeťou porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Z toho vyplýva, že sťažnosť môže podať aj ktorýkoľvek iný zamestnanec alebo zamestnankyňa, ktorí sú svedkami diskriminácie alebo iného konania porušujúceho zásadu rovnakého zaobchádzania.

Zákon tiež nehovorí o tom, že sťažnosť nemožno podať anonymne (hoci v praxi by takáto anonymná sťažnosť znamenala pre zamestnávateľa nemožnosť na ňu odpovedať; nič by mu však nebránilo v jej prešetrení a vo vykonaní nápravy a opatrení, ktoré by zamedzili tomu, aby sa porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v budúcnosti opakovalo).

Možnosť podať sťažnosť v prípade porušenia zásady rovnakého zaobchádzania vyplýva aj zo zákona o službách zamestnanosti. Sťažnosť sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Úrad je na ňu povinný bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od protiprávneho konania a odstrániť jeho následky.

Ak zásadu rovnakého zaobchádzania porušil pri svojej činnosti orgán verejnej správy (napríklad starosta obce alebo zamestnanec obecného úradu či zamestnanec štátneho orgánu), nie je vylúčená ani možnosť podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. Takúto sťažnosť prešetruje vedúci orgánu, na ktorý bola sťažnosť podaná. Sťažnosť musí obsahovať meno, priezvisko a adresu sťažovateľa. Tiež z nej musí byť zrejmé, čo je jej predmetom (teda kde došlo k porušeniu zákona alebo ako bol sťažovateľ ukrátený na svojich právach) a čoho sa sťažovateľ domáha (napríklad upustenia od protiprávneho konania, vykonania nápravy či ospravedlnenia od osoby, ktorá je za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania zodpovedná).

Podnet za nedodržiavanie zásady rovnaného zaobchádzania možno tiež podať okrem uvedených príkladov na inšpektorát práce a na Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktoré dozerajú na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov, a teda aj na dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. V prípade zistenia porušenia zákona môžu zamestnávateľovi uložiť pokutu až do výšky 100 000 Eur.

Žaloba na súd

Ak sa subjekt dotknutý porušením zásady rovnakého zaobchádzania neuspokojí s riešením, ktoré nasledovalo po podaní sťažnosti alebo ak sa rozhodne takúto sťažnosť nepodať, potom má každý možnosť obrátiť sa na súd. Môže sa domáhať, aby ten, kto zásadu rovnakého zaobchádzania porušil, upustil od svojho konania (napr. prestal s obťažovaním alebo s inými diskriminačnými praktikami), ak je to možné, napravil protiprávny stav (napr. doplatil zamestnankyni rozdiel v mzde, ktorá sa v rozpore so zákonom ukázala byť nižšia ako mzda jej mužského kolegu, ktorý vykonával rovnakú prácu) alebo poskytol primerané zadosťučinenie (napr. sa ospravedlnil). Taktiež sa môže táto osoba domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu takejto náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a na všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.

Na konanie pred súdom sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý stanovuje postup súdu a účastníkov. Konanie sa začína na návrh osoby dotknutej nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania (označovanej ako navrhovateľ alebo žalobca), ktorý sa nazýva žaloba. Žaloba sa podáva na súd, v obvode ktorého má bydlisko alebo stále pracovisko osoba, proti ktorej žaloba smeruje. Žaloba musí obsahovať identifikačné údaje žalobcu a žalovaného (meno, priezvisko, bydlisko a štátne občianstvo), pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností (teda čo sa vlastne stalo, v čom spočíva porušenie zásady rovnakého zaobchádzania) a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva (napr. priloženie kópií všetkých listín, z ktorých vyplýva, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania). Zo žaloby tiež musí byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha – teda či žiada napríklad ospravedlnenie, alebo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V konaní vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania sa účastník môže okrem advokáta alebo inej osoby, ktorú si zvolí, dať zastupovať aj Slovenským národným strediskom pre ľudské práva, ktoré zo zákona zabezpečuje právnu pomoc obetiam diskriminácie a prejavov intolerancie. Účastník sa tiež môže dať zastupovať inou právnickou osobou (napr. občianskym združením), ktorej cieľom alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou.

Priestupkové konanie

Jednou z možností je iniciovať priestupkové konanie, a to podaním oznámenia o spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Takéhoto priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech alebo ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním alebo ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, alebo iným hrubým správaním. Oznámenie o spáchaní priestupku možno podať na polícii alebo na obvodnom úrade. Oznámenie možno podať osobne, písomne, telefonicky alebo faxom. V posledných dvoch prípadoch však treba podanie najneskôr do troch dní doplniť písomne alebo ústne do zápisnice. Oznamovateľ priestupku má právo požiadať, aby ho správny orgán do jedného mesiaca upovedomil o vykonaných opatreniach.

Žaloba na ochranu osobnosti

Ďalšou možnosťou, ktorá prichádza do úvahy v prípade, že sa osoba domnieva, že diskriminačné konanie, ktoré bolo voči nej nasmerované, má za cieľ alebo následok zásah do jej ľudskej dôstojnosti, súkromia alebo občianskej cti, je možnosť obrátiť sa na súd s tzv. žalobou na ochranu osobnosti. Takouto žalobou sa možno najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa dotknutej osobe poskytlo primerané zadosťučinenie. V prípadoch, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, dotknutá osoba má tiež právo domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady by súd určil vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Podnet na ústavný súd

V prípadoch, keď sú diskriminujúcimi subjektmi orgány štátnej správy, orgány samosprávy alebo súdy prostredníctvom svojich rozhodnutí, môže sa dotknutý jednotlivec obrátiť na Ústavný súd SR a žiadať o nápravu. Sťažovateľ môže po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov namietať porušenie práva na rovnosť. Lehota na podanie sťažnosti je dva mesiace od posledného rozhodnutia, postupu alebo opatrenia, na ktoré sa občan sťažuje. Pred ústavným súdom však možno namietať porušenie zásady rovnosti len pri uplatňovaní tých základných práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky.

Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva

Po vyčerpaní účinných vnútroštátnych opravných prostriedkov sa možno domáhať ochrany aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Porušenie ustanovenia o zákaze diskriminácie však možno, namietať len v súvislosti s porušením tých práv, ktoré sú obsiahnuté v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobod  (ďalej len „Dohovor“). Sťažnosť smeruje voči štátu, ktorý vo vzťahu k sťažovateľovi porušil niektoré právo obsiahnuté v Dohovore. Sťažnosť na Európsky súd je potrebné zaslať v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo sťažovateľovi doručené posledné rozhodnutie vo veci. Sťažnosť sa podáva na formulári, ktorý sa nachádza na webovej stránke Európskeho súdu alebo formou písomnosti, ktorá obsahuje všetky potrebné náležitosti, akými sú identifikácia sťažovateľa, základné faktické údaje o prípade, označenie konania alebo nezákonného rozhodnutia štátneho orgánu, popis využitých prostriedkov nápravy a, samozrejme, označenie článkov Dohovoru, ktoré dotknutá osoba považuje za porušené. Prvé podanie Európskemu súdu môže však mať aj formu listu (prípadne inej písomnosti zaslanej poštou – v krajnom prípade aj formou pohľadnice alebo korešpondenčného lístka) a môže byť súdu adresované aj v slovenskom jazyku. V takomto prípade by súd požiadal sťažovateľa o doplnenie údajov na predpísanom formulári.

V prípade nerovnakého zaobchádzania a diskriminácie určitej osoby sa možno v rámci Slovenskej republiky obrátiť okrem už spomínaných občianskych združení zameraných na právne riešenie týchto problémov a uvedených sťažností, žalôb a pod. na:

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Verejnú ochrankyňu práv, Centrum právnej pomoci,ktorými sa bližšie zaoberáme v časti s názvom Verejné inštitúcie.

3. Zhrnutie, odkazy na kompetentné orgány a zákony

Uvedené podnety a žaloby možno zhrnúť nasledovnými informáciami, pričom je potrebné zdôrazniť, že zákaz diskriminácie je priamo upravený v niekoľkých právnych predpisoch. Ako príklad možno uviesť § 13 Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z.z.), § 3 školského zákona, upravujúceho princípy výchovy a vzdelávania (zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní) či § 4 zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z). Okrem toho existujú ďalšie právne predpisy, ktoré síce diskrimináciu nezakazujú vyslovene, ale postihujú niektoré druhy konaní, ktoré majú diskriminačný podtext. Medzi ne patrí Trestný zákon (TZ, zákon č. 300/2005 Z.z.), ktorý diskrimináciou podfarbené konanie postihuje napr. ako trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia (§ 423 TZ) alebo trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti (§ 434 TZ). Zákon o priestupkoch (zákon č. 372/1990 Zb.) upravuje napr. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49), čo tiež môže byť nástrojom ochrany pred diskrimináciou.

Prostriedky konkrétnej ochrany pred diskrimináciou závisia od toho, ktorý zo zákonov ukotvujúcich zákaz diskriminácie bol porušený.

V prípade, ak bol porušený antidiskriminačný zákon, každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Môže sa najmä domáhať, aby ten, kto nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, upustil od svojho konania, ak je to možné, napravil protiprávny stav alebo poskytol primerané zadosťučinenie (§ 9 ods.2 ADZ). V konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa v zmysle § 10 ADZ môže dať účastník zastupovať aj právnickou osobou, ktorej takéto oprávnenie priznáva osobitný zákon (Slovenské národné stredisko pre ľudské práva) alebo ktorej cieľom činnosti alebo predmetom činnosti je ochrana pred diskrimináciou (napr. mimovládne organizácie).

Na konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa vzťahuje Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.). Návrh na konanie sa v zásade podáva na okresný súd podľa sídla, resp. bydliska žalovaného. Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Z podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho podáva (meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, štátna príslušnosť, telefonický kontakt), ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Je potrebné pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Ak sa diskriminácia deje v zamestnaní, je možné podať sťažnosť aj zamestnávateľovi. Ak diskriminácia súvisí s prístupom k zamestnaniu, resp. s hľadaním práce na trhu práce, v niektorých prípadoch sa možno obrátiť so sťažnosťou na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V súvislosti s diskrimináciou na trhu práce existuje tiež možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát práce.

Ak princíp rovnosti porušuje zamestnanec alebo zamestnankyňa obecného úradu, štátneho orgánu alebo iný orgán verejnej správy, možno podať sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach (zákon č. 152/1998 Z.z.).

V prípade diskriminácie v oblasti poskytovania tovarov a služieb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z.), napr. v prípadoch diskriminácie v reštauráciách či pohostinských zariadeniach, existuje možnosť obrátiť sa na príslušný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorý v prípade zistenia porušenia zákona môže udeliť pokutu.

V prípade, ak existuje podozrenie o spáchaní trestného činu, je potrebné podať trestné oznámenie, na prijatie ktorého je spôsobilý policajt alebo prokurátor. V prípade porušenia zákona o priestupkoch je potrebné podať oznámenie o podozrení zo spáchania priestupku na polícii alebo obvodnom úrade .

4. Formuláre na stiahnutie

Na stránke Slovenského národného strediska pre ľudské práva môžete nájsť užitočné formuláre na stiahnutie.