Archív

Diskriminačné správanie alebo ČO SA DEJE?

Diskriminačné správanie môže mať viacero foriem, ktoré sú opísané v antidiskriminačnom zákone:

Priama diskriminácia

K priamej diskriminácii z dôvodu vierovyznania dochádza, keď niekto s človekom zaobchádza menej priaznivo len preto, akú vieru vyznáva, alebo preto, že žiadnu nevyznáva. Mohol by to byť napríklad majiteľ/majiteľka súkromnej kliniky, ktorý/ktorá odmietne uchádzača/uchádzačku o post lekára-gynekológa/lekárky-gynekologičky len preto, že má podozrenie, že tento/táto je veriaci katolík/veriaca katolíčka a mohol/mohla by ako lekár/lekárka odmietnuť vykonávať umelé prerušenie tehotenstva.

Nepriama diskriminácia

Nepriamou diskimináciou môže byť nejaký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo aj zaužívaný postup, ktorý bez objektívnej príčiny znevýhodňuje nejakého človeka alebo určitú skupinu ľudí, hoci na prvý pohľad nie je proti nikomu namierený. Môžu to byť napríklad vnútorné predpisy hypermarketu či banky, ktorá predpisuje spôsob obliekania sa zamestnancov a zamestnankýň a nedovoľuje im, aby nosili pokrývky hlavy. Znevýhodnení/znevýhodnené sú automaticky všetci a všetky, ktorým náboženstvo ukladá nosiť pokrývku hlavy, predovšetkým moslimské ženy. Na takýto predpis pritom neexistuje žiaden racionálny dôvod, okrem toho, že istý druh vizáže sa páči vedeniu firmy. To je ale slabý argument na to, aby ospravedlnil nerovaké zaobchádzanie.

Obťažovanie

Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je jednou z foriem diskriminácie aj obťažovanie. O obťažovaní hovoríme vtedy, keď niekto s človekom zaobchádza nepríjemne, urážlivo, ponižujúco, lebo má nad ním moc alebo právomoci rozhodnúť o veciach dôležitých pre jeho život. Príkladom môže byť zlé zaobchádzanie kňaza s veriacimi vo svojej komunite, napríklad verejné pranierovanie hriechov istej rodiny v rámci komunity len preto, že si dovolili kritizovať hospodárenie kňaza s peniazmi z milodarov.

Pokyn a nabádanie na diskrimináciu

Zákon postihuje aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Je teda protiprávne niekomu prikazovať, aby iného/inú diskriminoval alebo ho/ju na takéto správanie nahovárať. Takisto zákon chráni pred neoprávneným postihom (potrestaním) toho/tú, kto sa sťažuje na diskrimináciu na kompetentných miestach alebo sa obráti na súd so žalobou, prípadne svedčí v prospech niekoho, kto bol diskriminovaný.

Diskriminovať však môže aj platný zákon, napríklad zákon o občianskych preukazoch, ktorý určuje, ako má vyzerať osoba na fotografii na dokumentoch. Podľa tohto zákona má byť osoba na fotografii bez prikrývky hlavy. Znevýhodnené sú napríklad moslimské ženy, pre ktoré je zahalenie vlasov prejavom spojeným s ich náboženským presvedčením a napriek tomu sa musia fotografovať s odhalenými vlasmi. Neexistuje pritom objektívna príčina na takéto obmedzenie, keďže moslimská žena chodí so zahalenou hlavou stále a je to teda jej každodenný výzor. Navyše ten istý zákon povoľuje mníškam fotografovať sa zahalené v habite. Možno teda povedať, že zákon nerovnako zaobchádza s mníškou a moslimskou ženou, ktoré obe z náboženských dôvodov nosia zahalené vlasy.