Archív

História diskriminácie alebo PREČO A KOMU SA TO DEJE?

Zopár príkladov z dejín Európy

História Európy je preplnená príkladmi náboženskej neznášanlivosti, diskriminácie z dôvodu vierovyznania, násilia a preliatej krvi v mene viery.

Pravdou však je, že väčšinou bolo náboženstvo len povrchnou nálepkou zakrývajúcou reálne (ekonomické či politické) dôvody pozbavovania „inovercov“ ich práv a často aj životov. Štáty a ich vládcovia využívali náboženstvo ako zámienku na okrádanie a či vraždenie nepohodlných či príliš bohatých skupín obyvateľstva.

Možno spomenúť napríklad pogromy na židov v stredoveku, vyprovokované schudobnenými kráľmi a šľachticmi, či križiacke výpravy do “svätej zeme”, ktoré slúžili ako zámienka na drancovanie a obohacovanie sa rytierov, panovníkov a kléru. Legendárne známou sa stala tzv. Bartolomejská noc roku 1572, v priebehu ktorej v Paríži vyvraždili 3000 hugenotov (francúzskych protestantov a protestantiek). Notoricky známe sú perzekúcie katolíkov/katolíčok v Anglicku za vlády Henricha VIII. Tento riešil svoje rodinné problémy rozchodom s katolíckou cirkvou, ktorý museli nasledovať aj jeho poddaní/poddané. Neskôr jeho katolícka dcéra Mária kruto diskriminovala protestantov/protestantky a ďaľšia dcéra – protestantka Alžbeta opäť katolíkov a katolíčky. A mohli by sme takto pokračovať desiatkami strán podobných príkladov.

Z novodobých európskych dejín nemožno nespomenúť holokaust, ktorý sa začal ako pozbavenie židovského obyvateľstva ľudských a občianskych práv, teda diskriminácia najprv na náboženskom, neskôr na etnickom princípe. Podľa nacistických zákonov sa totiž najprv definovali židia ako náboženská skupina, neskôr však v rámci tzv. rasových zákonov už ako etnická skupina. Takisto sa krvavé boje a terorizmus v Severnom Írsku spájajú s diskrimináciou na základe konfesnej príslušnosti.

Náboženská diskriminácia v dejinách Slovenska

Diskriminácia z dôvodu vierovyznania sa nachádza aj v slovenských dejinách, či už v podobe smutne známeho Židovského kódexu (1941), ktorý zlegalizoval diskriminačné správanie voči židovskému obyvateľstvu v Slovenskom štáte, alebo politickej diskriminácie evanjelikov a evanjeličiek ľudáckym režimom v rovnakom čase. Veľa ľudí si ešte pamätá, ako komunistický režim v Československej socialistickej republike (ČSSR) diskriminoval všetkých veriacich a všetky veriace, ktorí/ktoré mali odvahu verejne sa hlásiť k akémukoľvek náboženstvu.

Politické perzekúcie, degradácia v zamestnaní, obmedzovanie prístupu rodín k atraktívnejšiemu štúdiu, ale aj väzenie, vydieranie a psychický nátlak. To boli metódy, akými sa komunistický režim vyrovnával s tými, ktorí/ktoré nechceli „konvertovať“ na ateizmus. Avšak už oveľa menej známa je história malých skupín obyvateľstva, ktoré boli v rámci toho istého režimu osobitne postihované. Diskriminácia gréckokatolíkov a gréckokatolíčok v porovnaní s pravoslávnymi na východnom Slovensku v povojnovej ČSSR je relatívne málo známa širokej verejnosti.

Problémy po roku 1989

Po páde komunistického režimu sa aj na naše územie začali dostávať nové prúdy dovtedy nepoznaných náboženstiev a filozofií, z ktorých niektoré sú viac mládežníckou recesiou, iné sú však etablovanými filozofiami a náboženstvami v iných krajinách. Strach z nepoznaného, mnohokrát priama zlá skúsenosť s niektorými skupinami, ale aj nezvládnutie mnohorakosti často vyúsťuje do politického a spoločenského odsudzovania všetkých na našom území nových a málo zastúpených náboženstiev, nazývaných bez rozdielu “sektami” so známkami diskriminovania ich členov a členiek v rôznych oblastiach spoločenského života.

Diskriminácia a vojna proti terorizmu

Po udalostiach 11. septembra 2001 je čoraz aktuálnejšia otázka diskriminácie moslimov a moslimiek v západnom svete, ktorá je ospravedlňovaná opatreniami boja proti islamskému terorizmu. Často tak trpia postihmi práve tí a tie, ktorí/ktoré sú lojálnymi občanmi a občiankami európskych krajín a s fundamentalistami nemajú nič spoločné.