ASPEKTin

Občas sa zadarí taký mediálne bohatý deň. D. Daniš v Hospodárskych novinách komentuje neutíchajúcu „diskusiu“ týkajúcu sa poslankyne Petrík, ktorá sa so svojou polročnou dcérou nedostala do rokovacej sály parlamentu a dodáva, že „krik poslankýň, aktivistov a feministiek bol prehnaný“. Kriku bolo naozaj veľa, ale veľmi nápadné bolo aj mlčanie veľmi mnohých feministiek, okrem iného asi aj preto, že v tomto uzlíku problémov sa mnohé a mnohí rozkrikujú podľa príslušnosti k opozícii alebo koalícii. Veľa feministiek mlčí aj preto, že jednoduché výkriky či pokyny celému svetu, čo si má celé ľudstvo o kauze myslieť a basta, v sebe nenesú žiadnu reflexiu. Nuž, aj keď je to možno neuveriteľné, feministky (už aj na Slovensku, a to takmer dvadsaťpäť rokov) rozmýšľajú, prekladajú, píšu a robia veľmi veľa pre diferenciáciu diskurzu o rôznych témach, napríklad aj o materstve, práci, politike, o verejnom a súkromnom. Nemlátime tézami hlava-nehlava, ale vydávame knihy a vytvárame priestor na to, aby sa diskusia kultivovala. Preto nečudo, že nejedna z nás si naozaj nevie nájsť miesto, keď sa argumentmi šermuje ako zbraňami a sem-tam si pri tom ešte stihnú robiť selfíčka. Aj keď to nie je také efektné, niekedy reflektujeme veci aj inde ako na výslní facebookových statusov. Lenže taký obraz feministiek by sa do mainstreamu, pravdaže, nehodil. Lepšie je strčiť všetky feministky do jedného vreca. Po takom vreci sa lepšie tlčie palicou. Aspoň máme potom dôvod všetky nahlas a svorne kričať, no nie?

Čítajte viac

Jana Juráňová

Pozrite aj:

Matka s dieťaťom musí byť doma? To je extrémne spiatočnícky pohľad

 
© ASPEKT, 2016
Článok uverejnil feministický webzin ASPEKTin 5. 5. 2016 o 16:57.