Návrhy delegeferenda

1. Zahrnutie úpravy preneseného dôkazného bremena vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovného zaobchádzania do Občianskeho súdneho poriadku.
2. Pojatie zákazu šikanovania ako opakovaného, nevhodného správania namiereného proti zamestnancovi alebo skupine zamestnancov, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia, priamo do Zákonníka práce s nadväzujúcou úpravou, ktorá by dotknutým osobám umožňovala domáhať sa nemajetkovej ujmy bez toho, aby museli preukazovať diferenciačné kritérium tak, ako je to v prípade diskriminácie. Definícia šikanovania by mala byť skôr rámcová, aby dovoľovala aplikačnej praxi prihliadať na osobitosti každého jednotlivého prípadu.
3. V nadväznosti na pripravovanú úpravu monitoringu zamestnanca sa navrhuje doplniť právo domáhať sa právnej ochrany o právo na poskytnutie primeraného zadosťučinenia od zamestnávateľa.
4. Upraviť výšku súdneho poplatku pri návrhu na začatie konania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy tak, aby neobsahovala percentuálny podiel z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Otvoriť odbornú diskusiu k otázke súdnych trov a s nimi súvisiacich možných zmien v predkladaní a vyhodnocovaní dôkazov.
5. Doplniť úpravu primeraného zadosťučinenia v antidiskriminačnom zákone o konkrétne formy, a to najmä ospravedlnenie, zverejnenie ospravedlnenia alebo náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
6. Osobitne vymedziť úpravu primeraného zadosťučinenia vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, resp. nestotožňovať ju s úpravou primeraného zadosťučinenia vo veciach súvisiacich s ochranou osobnosti, a to nasledovným navrhnutým znením § 9 ods. 3 antidiskriminačného zákona: „Ak súd priznal zadosťučinenie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, sumu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí s prihliadnutím na mieru zavinenia, následky nerovnakého zaobchádzania alebo diskriminácie a na všetky okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku.“
7. Preklasifikovať sociálno-ekonomické znevýhodnenie na následok diskriminácie v úprave dočasných vyrovnávacích opatrení, keďže korekcia sociálneho a ekonomického znevýhodnenia v stave, keď antidiskriminačný zákon zároveň nedáva príležitosť pracovať s odstraňovaním znevýhodnenia spôsobeného etnickou príslušnosťou nad rámec ochrany žalobou, nevedie k cieľu vyrovnávacieho opatrenia.
8. Rozšíriť okruh oprávnených osôb pri prijímaní dočasných vyrovnávacích opatrení v súlade s európskou legislatívou. A to najmä o orgány samosprávy a zamestnávateľov. Je potrebné vytvoriť podporné mechanizmy k prijímaniu dočasne vyrovnávacích opatrení, ktoré by primárne komunikovali s majoritnou spoločnosťou s cieľom informovať ju o nevyhnutnosti týchto krokov a pripraviť ju na pozitívne výsledky týchto opatrení.
9. Hľadať alternatívne procesné možnosti identifikovania a postihovania diskriminačného zaobchádzania, a to napr.:
   • s využitím inštitútov trestného práva – nenávistné trestné činy, postihovanie diskriminujúcich subjektov
   • posilniť mechanizmy priestupkového práva – účastníctvo v konaní, poučovacia povinnosť
   • reštrikcie pri verejnom obstarávaní – vylúčenie diskriminujúceho subjektu z možnosti uchádzať sa o zákazky vo verejnom obstarávaní