Archív

Právny rámec alebo ČO NA TO ZÁKON?

Základným právnym dokumentom, ktorý v Slovenskej republike zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia/rodu, je Ústava Slovenskej republiky. Táto obsahuje Listinu základných práv a slobôd a upravuje povinnosti štátu voči svojim občanom a občiankam a iným obyvateľom a obyvateľkám. Podľa čl. 12 ods. 1 ústavy „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“.

Zákaz diskriminácie je podrobnejšie vyjadrený v ods. 2, podľa ktorého sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky „všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.“

Z týchto dôvodov nemožno nikoho poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Podľa ústavy možno základné práva a slobody obmedziť len zákonom. Obmedzenia pritom nesmú ohroziť podstatu a zmysel práv a slobôd a musia byť použité len na ochranu hodnôt presne uvedených v ústave, napr. verejný poriadok, zdravie, mravnosť, práva a slobody iných. Práva a slobody možno obmedziť len ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. V čl. 33 ústava na tému práv národnostných menšín a etnických skupín uvádza: “Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu.”

Zákaz diskriminácie z dôvodu pohlavia/rodu zaručujú niektoré významné medzinárodné ľudskoprávne dokumenty, ktoré sú právne záväzné aj pre Slovenskú republiku. Jednými z najznámejších sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ku ktorému v roku 1976 pristúpilo ešte socialistické Československo a ktorý platí dodnes.

Tento pakt v článku 26 zakazuje akúkoľvek diskrimináciu a garantuje rovnosť práv. Nad jeho dodržiavaním bdie Výbor pre ľudské práva OSN.

Ďalším významným dokumentom je jeden z pilierov Rady Európy, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ten v čl. 14 zaručuje zákaz diskriminácie pri uplatňovaní tých práv, ktoré sú zakotvené v Dohovore.

Tieto medzinárodné zmluvy nás, podobne ako Ústava SR, chránia predovšetkým pred aktívnou a pasívnou diskrimináciou zo strany štátnych orgánov, neposkytujú však plnú ochranu pred diskriminačným konaním súkromných osôb.

Aj z toho dôvodu boli na pôde Európskej únie prijaté antidiskriminačné smernice. Slovenská republika si v roku 2004 splnila svoju povinnosť a prijatím antidiskriminačného zákona preniesla antidiskriminačné smernice do svojho právneho poriadku. Tento zákon zakazuje diskrimináciu tak štátnym orgánom a iným orgánom verejnej správy (napríklad obciam alebo vyšším územným celkom), ako aj súkromným osobám. Taktiež veľmi podrobne definuje jednotlivé formy diskriminácie. Ustanovuje tiež, akými právnymi prostriedkami sa človek proti tejto zakázanej diskriminácii môže brániť.
Zákaz diskriminácie sa čiastkovo nachádza aj v iných zákonoch a právnych predpisoch SR, vždy vo vzťahu k problematike, ktorú upravujú.