Archív

Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu alebo ČO TO JE?

Čo je a čo nie je diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu?

Diskriminácia je každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí. Štát by mal dohliadať na to, aby ľudia neboli v spoločnosti znevýhodnení na základe pohlavia. Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu je zvyčajne skrytá, pretože funguje v spolupráci s rodovými stereotypmi, ktoré často vystupujú ako „normálne“ a „správne“.
Diskriminácia na základe pohlavia – priama: Je to taká situácia, keď sa s človekom zaobchádza menej priaznivo pre jeho pohlavie (napr. v inzerátoch typu „prijmeme muža na miesto riaditeľa“).
Diskriminácia na základe pohlavia – nepriama: Je taká situácia, keď zákon, prax alebo politika, ktoré sa zdajú na prvý pohľad ako nediskriminujúce (neutrálne), majú negatívny vplyv na jedno z pohlaví (napr. zamestnávateľ/zamestnávateľka sa rozhodne, že školení sa budú zúčastňovať iba zamestnanci a zamestnankyne, ktoré u neho/u nej pracujú na plný úväzok. Keďže však na polovičný úväzok pracujú takmer výhradne ženy, je toto rozhodnutie diskriminačné).

Čo je to rod a čo je pohlavie?

Pohlavie (ang. sex) je biologická vlastnosť človeka, čiže to, či je z anatomického hľadiska ženou, alebo mužom, pričom tieto vlastnosti sú univerzálne. Rod (ang. gender) predstavuje „sociálne“, resp. „kultúrne“ pohlavie, vzťahuje sa na spoločenské predstavy o tom, čo znamená byť (alebo nebyť) mužom a ženou, resp. čo sa od ženy a muža v spoločnosti očakáva. Rod je z tohto pohľadu naučené správanie sa ľudí. Na rozdiel od pohlavia, ktoré je univerzálnou kategóriou a nemení sa podľa času či miesta, rod predurčuje roly, správanie a normy vzťahujúce sa na ženy a mužov, ktoré sú v rôznych spoločnostiach, v rôznych obdobiach či rôznych sociálnych skupinách rozdielne.

Čo je to rodový stereotyp?

Stereotypy alebo predsudky sú zovšeobecňujúce predstavy o istej skupine ľudí. Rodové stereotypy zjednodušene a generalizujúco hodnotia schopnosti a vlastnosti mužov a žien alebo vytvárajú zjednodušené obrazy mužskosti a ženskosti, pričom zabúdajú na jedinečnosť každého človeka. Stereotypy mávajú zvyčajne negatívny náboj a na ich základe sa predpokladá, že všetci príslušníci a všetky príslušníčky istej skupiny sa správajú rovnako a sú rovnakí/rovnaké. V prípade rodových stereotypov to vedie k všeobecne rozšíreným a hlboko zakoreneným predstavám o mužoch a ženách. Predpokladá sa napríklad, že všetky ženy sú citlivé a všetci muži sú racionálni (alebo že „ženy sú z Venuše a muži z Marsu“), pričom racionálna žena či citlivý muž sa nepovažujú za „normálnych“.

Rodové stereotypy zvyčajne považujeme za „prirodzene dané“, avšak v skutočnosti sú to modely správania, ktoré sú ľuďom vštepované od raného detstva a ktorým sa v podstate učíme, tak ako rodnej reči alebo inému sociálnemu správaniu. To spôsobuje, že v deťoch sa nerozvíja to, čo je im prirodzené, ale ich individualita sa potláča v prospech utkvelého modelu ženstva alebo mužstva.

Stereotypy nehrajú vždy len negatívnu rolu. Zjednodušujú a urýchľujú orientáciu v životných situáciách. Na druhej strane ale vedú k povrchnosti. Keďže sú prítomné všade okolo nás, chápeme ich ako normy, ktoré sú nemenné. Nie je to však pravda.

Čo je to rodová rovnosť?

Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, čo môže znamenať „rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sa uznávajú, hodnotia, berú do úvahy a podporujú rovnako.“ (citované Glosár rodovej rovnosti – Pojem: rodová rovnosť, nerovnosť, pojmy,http://glosar.aspekt.sk). Znamená tiež rovnakú viditeľnosť, rovnaké postavenie a rovnakú účasť oboch pohlaví vo všetkých sférach verejného a súkromného života s cieľom plnohodnotného spoločenského uplatnenia žien a mužov. (definícia podľa Rady Európy)

Kto môže diskriminovať?

V prípade diskriminácie na základe pohlavia/rodu môže diskriminovať v podstate každý človek, ktorý má nad inými istú moc či právomoci rozhodovania o veciach dôležitých pre iných, napríklad aj svojimi utkvelými predstavami o mužskosti, resp. ženskosti.

Diskriminovať môže štát prostredníctvom svojich predstaviteľov a predstaviteliek, teda štátnych úradníkov/úradníčok, policajtov/policajtiek, colníkov/colníčok, pracovníkov/pracovníčok väzenskej stráže, sudcov/sudkýň, prokurátorov/prokurátoriek a pod.

Z posledného štatistického výskumu napríklad vyplynulo, že ženy na Slovensku zarábajú podstatne menej ako muži napriek tomu, že majú rovnaké vzdelanie, prax i schopnosti ako muži na tej-ktorej pracovnej pozícii. Takéto správanie je diskriminujúce z hľadiska pohlavia/rodu a vyplýva z utkvelej predstavy, že živiteľom rodiny má byť muž, čo v dnešnej dobe už zďaleka nie je pravda.

Diskriminovať môže aj ten/tá, kto poskytuje nejaké služby verejnosti, ako napríklad majiteľ/majiteľka reštaurácie či súkromná bezpečnostná služba povoľujúca vstup do zábavného podniku.

Diskriminovať môže aj zamestnávateľ/zamestnávateľka prijímajúci/prijímajúca nového zamestnanca či novú zamestnankyňu alebo nadriadený/nadriadená, ktorý/ktorá rozhoduje o prémiách či ďalšom pracovnom postupe svojich podriadených.

Diskriminovať môže aj kolega či kolegyňa v práci alebo spolužiak či spolužiačka v škole – napríklad zosmiešňovaním, ponižovaním, ohováraním či nabádaním na diskrimináciu, keďže v zamestnaní či v škole sa ľudia pohybujú v spoločnom prostredí, komunikujú spolu, výsledky ich práce či štúdia mnohokrát závisia od spolupráce s inými.

Nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby sme mohli hovoriť o diskriminácii, je, že ten/tá, kto diskriminuje, má moc alebo právomoci, poskytuje služby či predáva tovary pre iných, alebo sa pohybuje spolu s inými v istom uzavretom prostredí, kde sú ľudia navzájom od seba istým spôsobom závislí.

Je diskriminácia to isté čo netolerancia?

Diskriminácia nie je to isté čo netolerancia. Ak sa manželia spolu hádajú, pretože sa nedokážu dohodnúť na výchove svojich detí alebo na trávení voľného času – nie je to diskriminácia, ale rodinné nezhody a netolerancia. Taký konflikt môže byť veľmi vážny a môže skončiť aj rozvodom, ale ťažko v ňom nájsť diskrimináciu, lebo muž aj žena sú si vo svojich vzťahoch rovní a žiaden z nich nie je od toho druhého závislý. Ak by ale jeden z manželov bol ekonomicky závislý na tom druhom a z tohto dôvodu by musel znášať fyzické či psychické násilie, nátlak alebo zosmiešňovanie, išlo by sa o diskrimináciu.
Ak spoločnosť hľadajúca asistentku uverejní inzerát v znení: „Prijmeme ženu do 25 rokov,“ ide o priamu diskrimináciu na základe pohlavia a veku, pretože neumožňuje mužom a ľuďom nad 25 rokov uchádzať sa o takúto pozíciu. Podobne by išlo o diskrimináciu na základe pohlavia, keby zamestnávateľ alebo zamestnávateľka prijal/a do zamestnania na vedúcu pozíciu z dvoch kandidátov muža, aj napriek tomu, že žena by mala na uvedenú prácu očividne lepšie predpoklady (vyššie vzdelanie, prax a pod.) a rozhodol by iba stereotyp, že muži sa viac „hodia“ na vyššie funkcie.

Keď známa diskotéka v centre mesta vyberá vstupné len od mužov a na vstupných dverách má nápis „Baby zadarmo“ ide o priamu diskrimináciu na základe pohlavia. Zároveň by v tomto prípade mohlo ísť aj o pokyn na diskrimináciu – ak by zamestnanec či zamestnankyňa podniku vyberajúci/vyberajúca vstupné bol/a predtým inštruovaný/á svojím zamestnávateľom/svojou zamestnávateľkou, že má vyberať vstupné iba od mužov.

Poznámka:
Pre väčšiu zrozumiteľnosť boli v texte použité formulácie, ktoré nemusia doslovne kopírovať znenie ústavy, zákonov či európskych smerníc. Pri tvorbe právnych podaní alebo akýchkoľvek právnych či iných odborných úkonov nahliadnite priamo do príslušných predpisov alebo vyhľadajte odbornú pomoc.