Archív
skripot

Prípad S.F.M. proti Španielsku

diskriminacia_webka

Pôrodnícke násilie: Prípad S.F.M. proti Španielsku[1]

Sťažnosť sťažovateľky S.F.M. bola Výboru pre odstránenie diskriminácie žien („CEDAW výbor“) podaná z dôvodu pôrodníckeho násilia, ktorému bola sťažovateľka vystavená v nemocnici v Španielsku počas pôrodu svojej dcéry, a následnej starostlivosti. Sťažovateľka namietala porušenie článkov 2 (uskutočňovanie politík odstránenia diskriminácie žien), 3 (rovnoprávnosť), 5 (odstraňovanie predsudkov, zvykov a všetkých iných praktík založených na myšlienke podradenosti a nadradenosti niektorého z pohlaví alebo na stereotypných úlohách mužov a žien) a 12 (odstránenie diskriminácie žien v oblasti starostlivosti o zdravie, vrátane tehotenstva, materstva a popôrodnej starostlivosti) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien.

Konkrétne sťažovateľka poukázala na postupy nemocničného personálu, ktoré spočívali v patologizácii jej pôrodu prostredníctvom zneužitia medikácie a lekárskeho itervencionizmu. Bola vystavená zbytočne skorému prijatiu do nemocnice, opakovaným a nadmerným vaginálnym vyšetreniam, ku ktorým nedala súhlas, odopretiu zvolenej pôrodnej polohy a obmedzovaniu pohybu, nástrihu hrádze bez jej súhlasu, podaniu oxytocínu bez vysvetlenia vedľajších účinkov a následného súhlasu, manuálnemu vybratiu placenty bez čakania na jej prirodzené odlúčenie, separácii od dieťaťa po pôrode a výraznému obmedzovaniu kontaktu s ním (15 minút každé tri hodiny pre matku a dvakrát denne v trvaní 30 minút pre otca) z dôvodu, že dieťa bolo infikované baktériou E.coli, pravdepodobne z dôvodu nadmerného množstva vaginálnych vyšetrení a tiež z dôvodu nemožnosti dojčenia dieťaťa (dieťa bolo kŕmené umelým mliekom). Toto zaobchádzanie spôsobilo sťažovateľke posttraumatickú stresovú poruchu, z ktorej sa musela následne liečiť psychologickou terapiou. Tiež spôsobilo, že počas pobytu v nemocnici sa rodičia nemohli so svojím dieťaťom zblížiť, čo vážne narušilo ich vzťah s dieťaťom. Okrem toho poškodenie spôsobené nástrihom hrádze spôsobilo, že sťažovateľka musela podstúpiť rehabilitačnú terapiu a že nemohla viesť sexuálny život po dobu dvoch rokov.

Vzhľadom na toto zaobchádzanie sťažovateľka namietala, že nemala prístup ku kvalitnej  zdravotnej starostlivosti bez násilia a diskriminácie, nemohla uplatniť svoju osobnú autonómiu a bolo zasiahnuté do jej telesnej a duševnej integrity.

Zaobchádzanie, ktorému bola sťažovateľka vystavená, podľa nej vychádzalo zo štrukturálnej diskriminácie založenej na rodových stereotypoch o materstve, pôrode a sexuálnom živote. Zdravotnícky personál a neskôr aj súdy vychádzali pri zaobchádzaní so sťažovateľkou z predstavy, že ženy musia počúvať príkazy lekárov, pretože nie sú schopné robiť vlastné rozhodnutia. Sudca sa podľa nej nezaoberal dôkazmi, ktoré predložila, a ujmu, ktorú utrpela, považoval za „uhol pohľadu“, čím prezentoval rodovo stereotypný pohľad na ženy ako hysterické, bláznivé a náchylné k preháňaniu a fňukaniu.[2] Sudca zároveň sympatizoval s vyjadrením manžela, ktorý poukázal na nemožnosť viesť s manželkou sexuálny život po dobu dvoch rokov, čím reflektoval stereotypný pohľad na sexuálne roly žien a mužov, kde ženy sú považované len za pasívny subjekt s úlohou reprodukcie.[3]

CEDAW výbor pri preskúmavaní prípadu vychádzal aj zo správy Osobitnej spravodajkyne OSN pre násilie na ženách o ľudskoprávnom prístupe k zlému zaobchádzaniu a násiliu páchanom na ženách v oblasti reprodukčného zdravia so zameraním na pôrod a pôrodnícke násilie[4]. Odvolal sa na definíciu pôrodníckeho násilia v správe, ktorým je násilie zažívané ženami počas pôrodu v zdravotníckych zariadeniach a medzi ktorého príčiny patria podmienky pre pôrod, obmedzené zdroje a nerovnováha moci medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a rodiacimi ženami – pričom tieto podmienky sú ovplyvnené rodovými stereotypmi o úlohách žien. CEDAW výbor tiež poukázal na jeden zo záverov Osobitnej spravodajkyne, podľa ktorého nástrih hrádze môže mať na ženy nepriaznivé fyzické a psychické dopady, môže prerásť až do rodovo podmieneného násilia, týrania a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, a môže spôsobiť aj smrť.[5]

Vo vzťahu k preskúmavaniu súdnych a iných rozhodnutí prijatých vo veci CEDAW objasnil, že jeho úlohou je preskúmať dodržanie zmluvných záväzkov štátu a náležitej starostlivosti (due dilligence) zo strany štátu pri preskúmaní sťažnosti v správnom a súdnom konaní s cieľom odstrániť rodové stereotypy.[6] Vo vzťahu k preskúmaniu všetkých relevantných dôkazov CEDAW výbor skonštatoval, že štátne orgány sa dostatočne nevysporiadali s dôkazmi, ktoré v konaní predložila sťažovateľka.[7]

V merite veci Výbor skonštatoval, že stereotypy ovplyvňujú právo žien byť chránené pred rodovo podmieneným násilím, v tomto prípade pôrodníckym násilím, a tiež, že orgány povolané preskúmavať, kto je za takéto činy zodpovedný, musia dbať na to, aby tieto stereotypy neprehlbovali. V prejednávanej situácii existovala podľa výboru alternatíva k zaobchádzaniu, ktorému čelila sťažovateľka, vzhľadom na to, že jej tehotenstvo prebiehalo normálne a bez komplikácií a v čase prijatia do nemocnice nebola v rizikovej situácii. No od toho okamihu bola podrobená mnohým zásahom, ktoré jej neboli vysvetlené a nemohla sa k nim vyjadriť.

Výbor poukázal aj na to, že správne a súdne orgány štátu uplatnili v prípade sťažovateľky stereotypné a diskriminačné postoje, keď sa stotožnili s tým, že nástrih hrádze je vecou rozhodnutia lekára, keď bez vysvetlenia skonštatovali, že bolo „úplne pochopiteľné“, ak otec nemohol byť prítomný pri medicínsky vedenom pôrode, a tiež pri zhodnotení, že psychologická ujma, ktorú sťažovateľka utrpela, bola len „uhlom pohľadu“, avšak vo vzťahu k ujme muža, ktorý nemohol praktizovať sexuálny vzťah po dobu dvoch rokov, vyjadrili empatiu.[8]

Vzhľadom na to Výbor skonštatoval porušenie článkov 2 (b), (c), (d) a (f), 3, 5 a 12 Dohovoru a odporučil štátu odškodniť sťažovateľku. Na všeobecnejšej úrovni štátu odporučil o. i. realizovať výskumy v oblasti pôrodníckeho násilia s cieľom ozrejmiť si situáciu a na základe toho prijať také postupy vo verejných politikách, ktoré ho budú potláčať. Výbor tiež štátu odporučil zabezpečiť ženám právo na bezpečné materstvo a adekvátnu pôrodnícku starostlivosť.

 

Spracovala: JUDr. Zuzana Števulová

 

 

Pozn.:

 

[1] Rozhodnutie CEDAW/C/75/D/138/2018 z 28.2.2020 vo veci S.F.M. proti Španielsku.

[2] Pozri odsek 3.7. rozhodnutia.

[3] Pozri odsek 3.8. rozhodnutia.

[4] A/74/137, z 11. Júla 2019, dostupné na: https://undocs.org/en/A/74/137 .

[5] Pozri odsek 7.3. rozhodnutia.

[6] Pozri odsek 7.4. rozhodnutia.

[7] Pozri odsek 7.4. rozhodnutia, posledná veta.

[8] Pozri odsek 7.5. rozhodnutia.