Archív
skripot

Pritvrdiť treba

diskriminacia_webka

Dobroš sedí v bare a čaká. Čaká na Majku. Cíti sa ako blbec. Je dosť starý na to, aby už nemusel mať trému pred nejakou žabou. Tá Majka mu minule povedala, že je ujo. Môj ty nerv. Určite ho chcela len dráždiť. Nemohla to myslieť vážne. Mal by sa na ňu vykašľať, nevšímať si ju. Tá jej kamarátka by asi bola nádejnejšia. Vôbec by tu nemal sedieť. Keď má po práci čas, mal by sedieť niekde úplne inde. Už dvaja kolegovia sa po práci ponáhľajú do škôlky. Zvláštne. A ani sa za to nehanbia. Ako keby doma nemali ženy.

Sedia s Dobrošom pri pive a zrazu sa z ničoho nič zdvihnú a odfrčia po decká. Pomaly, ale iste sa budú všetci trepať domov za detičkami, do škôlok, na nákupy, a on, Dobroš, si už nebude mať s kým ani zájsť na biliard, na pivo a tak. Nataša by ho tiež najradšej videla doma v papučiach. Možno si už potajomky predstavuje, ako Dobroš chodí do škôlky po ratolesti. Ešte na neho netlačí, ale Dobroš cíti, že to už dlho nepotrvá a Nataša poriadne zatlačí. Čo potom? Budú len dve cesty: do chomúta alebo zo vzťahu celkom von. Ale sám zostať nechce. V tomto ohľade by asi bola lepšia nejaká mladšia, lebo mladé baby dnes až tak po kočiarikoch netúžia. Lenže, ak by sa to neosvedčilo, zostal by celkom sám. A to Dobroš nechce. Ale ani to teraz nebude riešiť. Veď čo. Ešte sa uvidí.

Majka neprichádza. Že by sa na neho úplne vykašľala? Veď jej hovoril, že jej môže dohodnúť nejaký kasting. Mohla by si zarobiť. Možno to nemyslela vážne a len si z neho robila srandu. A možno jej to zatrhla mama. Kým sa tak túžobne obzerá, zbadá vo dverách akúsi známu tvár. Bože, veď to je Judita. Dlhonohá Judita. Hneď od dverí ho zbadala.

„Dobroš, ty si tu? Ako si vedel, že sa sem chystám?“ Judita bola vždy veľká voda. Po čase je to viac než únavné.

„Ešte stále si v agentúre? Predstav si, modeling som už zavesila na klinec. Konkurencia. Čo už. Som stará, aj keď ešte stále mladá.“ Judita sa sama sebe zasmeje, hoci Dobroš nestihol ani len zareagovať. Nevládze jej odpovedať, nevie ani, čo by jej mal odpovedať. Nemusí, Judita pokračuje v kladení otázok a nečaká na odpovede. „Ešte sa neženíš? Alebo si sa už stihol rozviesť? Vidím, že plešina sa ti zväčšuje…“

„Dáš si so mnou pivo alebo whisky?“ spýta sa Dobroš, aby odviedol rozhovor nejakým iným smerom.

„To druhé, Dobroško, veď ma poznáš, pivo nie je pre mňa.“

Na obrazovke nad nimi práve ide reklama na akési pivo, prsnatá dievčina s veľkým výstrihom roznáša krígle, veselo sa pritom usmieva, prsiami sa obtiera o chlapov, tí sa dívajú na akýsi šport, veľmi si ju nevšímajú, iba občas ju niektorý z nich plesne po zadku. V tej reklame vystupuje aj akási chudera škrata, nemá výstrih ani minisukňu a aj keď sa chce chlapom páčiť a správať sa veselo a nenútene, je im na smiech.

„Aj toto si ty vymyslel?“

„Nie, to je od konkurencie.“

„No, vidím, že konkurencia sa činí. A čo vy?“

„Čoskoro pôjde reklama na vodku, potom uvidíš.“

„Tvoje dielo?“

„Dá sa tak povedať.“

„Nenájde sa tam nejaká rolička aj pre mňa?“

„Na to už kastingy boli, ale keď bude niečo iné, dám ti vedieť…“

„Dobroško, preboha, ja a kasting? To sa nedá nejako inak vybaviť? Veď sme starí kamaráti.“

„Neviem, môžem skúsiť, ale nesľubujem.“

„Vieš, že som sa rozišla s tým trpákom hokejistom? Nedalo sa to vydržať. Teraz som sama a nemám sa ako dostať na všelijaké tie spoločenské akcie. Mne pozvánku nikto nepošle. Ty si ako na tom?“

„Mám partnerku… možno sa budeme brať.“

„Ale prosím ťa, nehovor. Takže s tebou nemôžem rátať. Škoda. Chcela som rozbehnúť biznis, ale nemala som dosť prachov. Na modelku som už stará, povedali mi, aby som išla na materskú, vraj to je riešenie…“

Dobrošovi sa vynorí v hlave Natašina sestra Tánička, pre ktorú to tiež bolo riešením…

„Mať desať detí, to by bolo riešením,“ melie piate cez deviate Judita a pýta sa Dobroša, či by ju nemohol prepašovať na nejakú akciu, kde by sa trebárs zoznámila s nejakým hokejistom alebo hercom alebo tak…

„Prepašovať ťa môžem, ale nezaručím ti, že to zaberie. Takže ty chceš ísť na materskú?“

„No a? Je to isté riešenie. Človek je doma, niečo si porobím, muž ma bude živiť, len musím nejakého splašiť. Ja by som už do roboty ani nešla, keby som nemusela. Toto vám nezávidím. Teda, že musíte živiť rodinu a tak. To by som nechcela. Aj keď niekedy by som bola radšej chlapom…“

Na obrazovke sa zjaví reklama na tvrdý alkohol. Chlap vyfukuje ženu na pláži. Nafukovacia Anča ako riešenie manželstva.

„Vidíš, predsa len to máte ľahšie,“ povie Judita.

„A nehovorila si pred chvíľou niečo iné?“

„Vieš, že proti tej reklame nejaké bláznivé ženské protestovali? Asi nemajú zmysel pre humor.“

Dobroš už Juditu nepočúva. Tá reklama šokuje. Ich reklama na vodku sa mu zrazu vôbec nezdá taká zaujímavá. Mali by ešte nejako pritvrdiť. Inak si na ich reklamu na vodku o rok už nikto nespomenie. Nedostanú ani ocenenie. Bože, tie tvorivé muky! Nikdy si nemyslel, že môžu byť také silné.

Takže Majka neprišla. Ale zato Judita sa chce vydávať. Možno práve Judita je cieľová skupina, ktorú ich reklama na vodku osloví. Hm. Ale aj tak – pritvrdiť nikdy nezaškodí. Veď aj Viktor im to hovorí v jednom kuse: Šokovať, šokovať, inak budete priemerní.

Autorka: Jana Juráňová