Archív

Diskriminácia z dôvodu rasy či etnickej príslušnosti alebo ČO TO JE?

Čo je a čo nie je diskriminácia z dôvodu rasového, národnostného a etnického pôvodu?

Diskriminácia je každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu alebo iných ľudí, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí. Štát by mal dohliadať na to, aby určitá skupina ľudí nebola v spoločnosti znevýhodnená len preto, aký má národnostný, rasový či etnický pôvod.

Čo je to rasový, národnostný či etnický pôvod?

Je veľa definícií pojmov rasanárodetnicita. Už viac ako dve storočia sú knižnice svetových univerzít zapĺňané hrubými knihami na túto tému a vedci a vedkyne sa asi nikdy nezhodnú na jednej definícii. Pre účely pochopenia diskriminácie však môžeme tieto definície zúžiť na niekoľko poznámok.

Rasový pôvod sa zvyčajne spája s farbou pleti, či nejakými viditeľnými fyzickými znakmi, ktorými sa ľudia od seba odlišujú. Aj keď civilizovaný svet už dávno neuznáva fašistické a nacistické teórie o nadradenosti jednej rasy nad inými, pojem rasa sa stále používa najmä na opísanie motívov diskriminácie či násilných trestných činov. Na Slovensku sú za ľudí (od väčšiny) odlišného rasového pôvodu považovaní najmä Rómovia/Rómky, Afričania/Afričanky tmavej farby pleti, Vietnamci/Vietnamky a ľudia z ďalekého východu. Národnostný pôvod sa odvíja od príslušnosti k inému národu, etnický pôvod od príslušnosti k etnickej skupine, hoci tieto dva pojmy sa často zamieňajú a prekrývajú.

Národ sa od etnickej skupiny odlišuje najmä tým, že obýva určité konkrétne územie a má tradíciu štátnosti alebo autonómnej samosprávy. Národ i etnická skupina sa vyznačujú vlastným jazykom, kultúrou, zvykmi ap. Za ľudí iného (než väčšina obyvateľstva) národnostného pôvodu sa na Slovensku považujú všetky národnostné menšiny (maďarská, poľská, česká, ukrajinská, rusínska atď.), ale aj prisťahovalci a prisťahovalkyne z iných krajín, utečenci a utečenkyne a pod.

Kto môže diskriminovať?

Diskriminovať môže štát prostredníctvom svojich predstaviteľov a predstaviteliek, teda štátnych úradníkov/úradníčok, policajtov/policajtiek, colníkov/colníčok, pracovníkov/pracovníčok väzenskej stráže, sudcov/sudkýň, prokurátorov/prokurátoriek, a pod. Diskriminovať však môže aj človek, ktorý má nad inými istú moc či právomoci rozhodovania o veciach dôležitých pre iných. To môže byť napríklad lekár/lekárka rozhodujúci/a o operácii či liečebnom postupe, môže to byť úradník/úradníčka samosprávy predkladajúci žiadosť občana/občianky na zasadnutí obecného zastupiteľstva, alebo zamestnanec/ zamestnankyňa sociálnej poisťovne informujúci občana/občianku o oprávneniach, ktoré mu/jej z poistenia vyplývajú, či tiež učiteľ/učiteľka zvažujúci známku žiaka/žiačku na vysvedčení.

Diskriminovať môže aj ten/tá, kto poskytuje nejaké služby verejnosti, ako napríklad majiteľ/majiteľka reštaurácie či pracovník/pracovníčka súkromnej bezpečnostnej služby, povoľujúci/a vstup do zábavného podniku.

Diskriminovať môže aj zamestnávateľ či zamestnávateľka prijímajúci/ prijímajúca nového zamestnanca či novú zamestnankyňu, alebo nadriadený/ nadriadená, ktorý/ktorá rozhoduje o prémiách či ďalšom pracovnom postupe svojich podriadených.

Diskriminovať môže aj kolega či kolegyňa v práci alebo spolužiak či spolužiačka v škole – napríklad zosmiešňovaním, ponižovaním, ohováraním či nabádaním na diskrimináciu, keďže v zamestnaní či v škole sa ľudia pohybujú v spoločnom prostredí, komunikujú spolu, výsledky ich práce či štúdia mnohokrát závisia od spolupráce s inými.

Nevyhnutnou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby sme mohli hovoriť o diskriminácii, je, že ten/tá, kto diskriminuje, má moc alebo právomoci, poskytuje služby či predáva tovary pre iných, alebo sa pohybuje spolu s inými v istom uzavretom prostredí, kde sú ľudia navzájom od seba istým spôsobom závislí.

Je diskriminácia to isté čo netolerancia?

Diskriminácia nie je to isté čo netolerancia. Ak sa neznášajú dvaja susedia/susedky, z ktorých jeden/jedna je Róm/Rómka a druhý/druhá Slovák/Slovenka, robia si napriek, pretože rómska rodina púšťa v noci nahlas hudbu a robí hluk a slovenská zas vypaľuje trávnik, práve keď susedia obedujú v záhrade – nie je to diskriminácia, ale susedská neznášanlivosť a netolerancia. Taký konflikt môže byť veľmi vážny a môže skončiť aj na súde, ale ťažko v ňom nájsť diskrimináciu, lebo so susedom/susedkou ste si vo svojich vzťahoch rovní/rovné a žiaden/žiadna z vás nie je od toho druhého závislý/á.

Ak skinheadi čmárajú po stenách v meste rasistické nápisy, ide o prejav neznášanlivosti a netolerancie, ktorý je neslušný a protiprávny. Môže ísť napríklad o trestný čin hanobenia rasy či národa, ktorý musí byť podľa práva potrestaný. Nejde tu však o diskrimináciu. Tú možno hľadať napríklad v situácii, kedy dieťa šikanujú spolužiaci/splužiačky za to, že má tmavú farbu pleti, učiteľ/učiteľka a riaditeľ/riaditeľka školy situáciu nezvládnu a nezabránia týmto prejavom (resp. im nepredídu). K diskriminácii tu môže dochádzať rovnako zo strany školy (pretože nie je schopná zabezpečiť rómskemu dieťaťu ochranu pred šikanovaním a teda ho znevýhodňuje v porovnaní s inými žiakmi a žiačkami), ako aj zo strany šikanujúcich spolužiakov a spolužiačok.

Ak skupinka neonacistov zmláti na rockovom koncerte afrických študentov/africké študentky a spôsobí im také zranenia, že sa musia zotavovať v nemocnici, dopustí sa trestného činu ublíženia na zdraví. A ublíženie niekomu na zdraví preto, akej je rasy či národnosti, sa trestá podľa práva prísnejšie. Ak ale polícia, vyšetrovateľ/vyšetrovateľka alebo sudca/sudkyňa kvalifikujú tento čin len ako priestupok a páchatelia/páchateľky vyviaznu s minimálnymi trestmi, je odôvodnené hovoriť o diskriminácii, lebo štát nie je schopný alebo ochotný zabezpečiť ochranu zdravia a bezpečnosti jednej skupine obyvateľstva.

Štát má povinnosť ochraňovať ľudí pred prejavmi neznášanlivosti a násilím, ako aj zabezpečiť, aby mohli realizovať svoje základné práva a slobody bez nezákonného obmedzovania zo strany iných. Ak štát zlyháva pri realizácii tejto svojej povinnosti voči určitej národnostnej či etnickej skupine, môžeme hovoriť o diskriminácii.

Diskriminácia je teda neodôvodnené rozdielne zaobchádzanie, ktoré je pre osobu, ktorej sa týka, nepriaznivé. Existujú však prípady, kedy rozdielne zaobchádzanie zo strany štátu či súkromných osôb je racionálne odôvodnené a v danej situácii nevyhnutné. Vtedy takéto rozdielne zaobchádzanie nie je považované za diskrimináciu.

Ak napríklad rómsky folklórny súbor vypisuje konkurz na spevákov/speváčky a tanečníkov/tanečníčky, má právo požadovať, aby umelci a umelkyne boli príslušníkmi/príslušníčkami rómskeho etnika. Nadaný uchádzač/nadaná uchádzačka spĺňajúci/a všetky predpoklady, ktorý/ktorá má bielu pleť a blond vlasy, sa pri odmietnutí nemôže sťažovať na diskrimináciu. Prečo? Lebo podmienka etnickej či národnostnej príslušnosti a tým aj vzťahu ku kultúre istého etnika je tu nevyhnutná a racionálne odôvodnená.

Iným príkladom racionálneho odôvodnenia špeciálnych kritérií na výkon povolania by mohla byť požiadavka organizácie vykonávajúcej sociálnu prácu v rómskych osadách, ktorá hľadá terénnych pracovníkov/terénne pracovníčky rómskej národnosti. Organizácia túto požiadavku môže odôvodniť tým, že keď je sociálny pracovník/sociálna pracovníčka sám/sama rómskej národnosti, lepšie ovláda kultúru, jazyk a zvyky cieľových komunít a tiež ľahšie prelomí počiatočnú bariéru nedôvery medzi ním/ňou a ľuďmi, s ktorými má pracovať.

Poznámka:
Pre väčšiu zrozumiteľnosť boli v texte použité formulácie, ktoré nemusia doslovne kopírovať znenie ústavy, zákonov či európskych smerníc. Pri tvorbe právnych podaní alebo akýchkoľvek  právnych či iných odborných úkonov nahliadnite priamo do príslušných predpisov alebo vyhľadajte odbornú pomoc.