Aktuálne.sk

Štatistika nemusí vždy zodpovedať skutočnosti. To je zrejme aj prípad rasovo motivovaných trestných činov. Zatiaľ čo generálny prokurátor Jaromír Čižnár tvrdí, že ich počet dlhodobo klesá, podľa odborníkov je to len zdanie. Priaznivý vývoj v tejto oblasti vyplýva zo správy o činnosti Generálnej prokuratúry za minulý rok, ktorú Čižnár predložil do parlamentu. Podľa nej klesá počet trestne stíhaných osôb za rasovo motivované činy a skutky s prvkami extrémizmu. V roku 2014 ich totiž zaevidovali 35 a vlani už len 30. Minulý rok ukončili trestné stíhanie proti 36 osobám, zatiaľ čo rok predtým ich bolo až 67. „S poukazom na predošlé obdobia možno konštatovať, že tento druh kriminality má dlhodobo klesajúcu tendenciu,“ zhodnotil Čižnár.

Najviac osôb – dvanásť – pritom stíhali pre trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd a ďalších desať zase pre trestný čin prechovávania extrémistických materiálov. Podľa Generálnej prokuratúry ide prevažne o menej nebezpečné skutky, ktoré páchajú jednotlivci bez použitia násilia. Jedným z častých spôsobov je napríklad zverejňovanie agresívnych, nenávistných textov a prejavov na internete.

Ľudia, ktorí sa venujú extrémizmu a prichádzajú do styku s prejavmi rasizmu, Čižnárovu spokojnosť so situáciou nezdieľajú. Je totiž len na policajnom vyšetrovateľovi, či skutok vyhodnotí ako rasovo motivovaný trestný čin, alebo ako priestupok, prípadne podnet celkom zamietne. Skúsenosti ukazujú, že policajti také činy naozaj zľahčujú a rasový motív často vylúčia.

„V praxi sa väčšina týchto prípadov odbije tým, že ide len o priestupok. A ak nejde o násilné skutky, tak je vidieť veľmi silnú tendenciu bagatelizovať ich,“ vysvetľuje právnička a predsedníčka organizácie Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová. Policajti podľa nej neraz postupujú tak, že keď sa páchateľ neprizná k rasovému motívu, tak sa k tomu priklonia aj oni. „Vyšetrovatelia páchateľov nedostatočne preverujú. Potom tvrdia, že sa rasový motív nepodarilo preukázať,“ približuje odborníčka.

Dokonca aj pri násilných trestných činoch nie je zriedkavé, že sa i zjavné rasové motívy nakoniec prezentujú inak. Stačí spomenúť niekoľko prípadov z minulosti. Vojak, ktorý v roku 2013 spolu s bandou skínov prepadol návštevníkov baru v centre Nitry, vyviazol iba s pokutou 400 eur, hoci kopal do hlavy bezvládne ležiaceho muža.

Mestského policajta Milana Juhásza, ktorý v júni 2012 v Hurbanove zabil troch Rómov a dvoch ďalších zranil, pôvodne obvinili z úkladnej vraždy, za čo mu hrozilo 25 rokov až doživotie. Ani on však podľa prokuratúry nezabíjal z rasistických pohnútok. Napokon dostal iba deväť rokov a nariadili mu ústavné psychiatrické liečenie – lebo vraj nebol pri zmysloch.

Zarážajúci je aj rozsudok v prípade týrania šiestich rómskych chlapcov z Luníka IX vo veku 11 až 17 rokov, ktorých v marci 2009 šikanovali na policajnej stanici v Košiciach. Rasisticky im nadávali, museli sa vyzliecť donaha, navzájom sa fackovať, huckali na nich psy. Aj v tomto prípade vyšetrovatelia i prokuratúra rasisticky motív vylúčili a súd policajtov nakoniec oslobodil.

Podobných príkladov zľahčovania motívu by sa našlo viac. Podľa Bihariovej nie je polícia dôrazná ani pri trestaní nenávistných prejavov, tzv. hate speech na internete, kde to väčšinou berie ako súčasť verejnej diskusie.

Čítajte viac

Radovan Krčmárik
 
© Newsandmedia.sk, 2016
Článok uverejnil portál Aktualne.sk v rubrike Slovensko/Politika 18. 8. 2016 o 6:30.