Archív
skripot

Rómovia nedostanú všetko zadarmo, musia sporiť a dom si kúpiť z pôžičky

v6t_rasa

Denník N

Projekte DOM.ov presviedčate obce, že majú umožniť rozvoj osád, a potom rómskym rodinám pomáhate sporiť si na pozemok a postaviť si dom. Ako to robíte?

Paradoxne nám najviac pomáha to, ako ľahko vieme vyvrátiť predsudok, že Rómovia zase niečo dostávajú zadarmo. Využívame moment prekvapenia z toho, že nejde o klasické bytovky, a aj obce, kde spočiatku chýbala podpora medzi poslancami, si zoberú za svoju myšlienku, že je dobré dopriať normálny civilizačný pokrok aj preľudneným osadám. Myslím tým rozvoj – asfaltovú cestu, vodovod, nejaké to plánovanie novej výstavby. V zátvorke znie: len musia sami chcieť. No a ukazuje sa, že mnohí chcú.

Čo je pri bývaní hlavný problém Rómov?

Tých problémov je toľko, že je ťažké vybrať len jeden. Často je za primárnu príčinu považovaná generačná chudoba. Ale za najväčší problém označím 25-tisíc ľudí, ktorí sú sociálne a mentálne uväznení vo svojich chatrčiach v osadách. Často sa nám práve táto skupina spája so slovom Rómovia. Oni sú však úplne špecifická skupina. Fyzicky neexistuje priestor, kde by si mohli postaviť legálne dom. Ako Rómovia sú vylúčení z trhu s pozemkami v obci. A majorita vo vedení obcí vytvára len málo príležitostí na legálnu výstavbu v blízkosti rómskych osídlení. Čiže dôležité B v tomto príbehu je, že bytová núdza nie je zodpovednosťou týchto rodín, ale vizitkou majority, ktorá má zodpovednosť. Tá musí podporiť územný rozvoj, aby si „ich“ Rómovia mohli legálne postaviť dom. A o tom je vlastne Projekt DOM.ov.

O čom presne?

Prijali sme nepomenovanú výzvu. Odkrývame takú úplne zjavnú vec, že treba vytvoriť tie správne príležitosti, ak chceme, aby ľudia zmenili niečo vlastným úsilím. Máme v Projekte DOM.ov rodiny, ktoré žijú v chatrčiach, vodu si nosia zo studní, a pritom si dokázali nasporiť peniaze, roky sa márne pokúšajú kúpiť dom niekde na kraji obce alebo akýkoľvek stavebný pozemok. Nový rozvoj územia, na ktorom robíme, je ich posledná nádej. Boli už zúfalí. Ale my by sme mali byť ešte zúfalejší – z toho, koľko ľudí takto živorí a nezostáva im iné, len čakať, kedy im obec postaví bytovku. Okrem iného je budovanie drahého systému sociálneho bývania pre ľudí, ktorí dokážu normálne uživiť svoju rodinu, plytvaním verejnými financiami a najmä plytvaním dôverou majority i minority v schopnosť štátu vyriešiť problém. Čo sa deje, keď ľudia úplne prestanú dôverovať štátu a jeho predstaviteľom, to ukázali aj posledné voľby.

A sú vedenia obcí ochotné niečo urobiť?

Tá zmena trvá dlho a je ťažká. Vidia však, že si tie rodiny samy sporia na bývanie, že im normálna banka – nie nejaká nadácia – schváli pôžičku na stavebný materiál, ktorú budú musieť riadne splácať. To dáva nádej.

Čítajte viac (obsah zamknutý)

Juraj Koník
 
© N Press, 2017
Článok uverejnil portál DennikN.sk 2. 4. 2017 o 11:29 v rubrike Slovensko a Denník N 3. 4. 2017 v rubrike Rozhovor.