Archív
skripot

Rómsky holokaust – čo o ňom treba vedieť

holocaust

Me.cem

Osvienčim a holokaust zostanú v pamätiach tisícov ľudí medzníkom v histórii ľudstva. O holokauste sa veľa popísalo, pohovorilo. Pozrite si video, ktoré prináša reálne zábery z Osvienčimu.  Prečítajte si aj základné informácie k problematike rómskeho hokaustu.

– slovo holokaust pochádza z gréčtiny a znamená úplné spálenie alebo zápalnú obeť,

– porajmos v rómčine znamená požieranie,

– porajmos českých a moravských Rómov sa začal 7. marca 1943, keď na Masnej ulici v Brne zhromaždili 999 rómskych detí, žien a mužov. Potom ich naložili do vagónov a po niekoľkých dňoch bez jedla a pitia ich vyložili pred bránami Osvienčimu. Odtiaľ ich poslali do tzv. cigánskeho tábora. Hoci bol projektovaný pre 300 ľudí, tiesnilo sa ich tam až 1 200,

 

 

– na rozdiel od židovských rodín Rómom povolili bývať spolu. Nemali väzenské uniformy, ale na šatách mali prišitý veľký čierny trojuholník. Ten mal označovať asociálov. Na predlaktie im vytetovali číslo a písmeno Z (z nemeckého Zigeuner – cigán),

– na Rómoch podobne ako na Židoch sa vykonalo veľa „vedeckých“ pokusov. Aj rómske dvojčatá sa dostali do rúk doktora Mengeleho. Mengele si dokonca urobil galériu portrétov rómskych väzňov. Maľovala ich Židovka Dina Gottliebová. Ich výraz a tvar lebky mu vraj poskytovali „dôkazy“, že teórie o rasovej menejcennosti majú opodstatnenie,

– počas druhej svetovej vojny dosiahla diskriminácia Rómov hrozivé rozmery, keď boli ako „menejcenná rasa“ od roku 1943 dopravovaní do Osvienčimu, kde začal činnosť tzv. Zigeuner Lager. Len v tomto vyhladzovacom tábore skončilo 23 000 Rómov z Nemecka, Čiech, Slovenska, Maďarska, Poľska a iných krajín. 2. a 3. augusta 1944 za jedinú noc zahynulo v plynových komorách koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau takmer 3 000 Rómov,

– vyhláškou ministerstva vnútra z 20. apríla 1941 boli zrušené Rómom všetky kočovné listy, usadeným Rómom nariadili odstrániť svoje obydlia „z blízkosti verejných, štátnych a obecných ciest“. Rómovia boli nútení rozbúrať domovy a odsťahovať sa niekam pod les. Nesmeli navštevovať niektoré mestá, alebo na to mali stanovené hodiny. Toto odsunutie Rómov z dediny ich zruinovalo ekonomicky, sociálne i eticky. Územný pohyb bol základnou podmienkou, aby mohli vykonávať svoje tradičné profesie a služby,

– Rómovia stavali cestu cez Čertovicu a dokonca pracovali aj na stavbe Oravskej priehrady. V týchto táboroch bolo asi 5 000 Rómov. Strážili ich príslušníci žandárstva. Keďže Rómovia ťažko pracovali, mali nevhodný odev a zlú stravu, dochádzalo k mnohým úmrtiam,

– k najväčšiemu vraždeniu dochádza po potlačení SNP. Neexistujú presné údaje koľko rómskych osád bolo zlikvidovaných, koľko bolo vysťahovaných, koľko zostalo. Existujú však svedectvá o beštiálnom správaní nemeckých vojakov. Títo cielene vyhľadávali a znásilňovali rómske dievčatá. V Neresnici nacisti nahnali ženy a deti do stodoly, poliali ich benzínom a zapálili. Mužov postrieľali v lese,

– počet obetí rómskeho holokaustu nie je známy. Celoeurópsky odhad je 300 000 až pol milióna zavraždených Rómov. Na Slovensku to bolo okolo 11- až 16-tisíc ľudí. Nedá sa celkom presne zistiť, koľko z obetí hromadných vrážd boli či neboli Rómovia.

Čítajte viac
 

© Rómske mediálne centrum, 2015
Článok uverejnil portál Mecem.sk v rubrike Video 1. 10. 2015.