Archív

História diskriminácie alebo PREČO A KOMU SA TO DEJE?

Tabuizovanie témy homosexuality, s ktorou sme sa stretávali v minulosti, ale ktoré pretrváva dodnes, vedie k neznalosti, resp. k skresleným názorom heterosexuálnej väčšiny, čím sa len posilňuje negatívny postoj spoločnosti k tejto skupine občanov. Homosexuálna menšina je tak nútená žiť s nezmyselným pocitom strachu a viny za niečo, za čo nemôže.

Je otázne, čo priniesla homosexuálnym párom demokracia, ku ktorej sa hlási Čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ak nemôžu uplatňovať rovnaké práva ako ostatní len z dôvodu svojej odlišnej sexuálnej orientácie.

História homosexuality a diskriminácie s ňou spojená je stará ako ľudstvo samo. Na tomto mieste nás zaujíma, čo gejovia a lesby na svoju obranu podnikali.

Novodobé dejiny intenzívnejšieho hnutia gejov a lesieb sa spájajú s nepokojmi, ktoré vypukli po brutálnych policajných raziách v bare Stonewall v New Yorku v júni 1969. Stonewall sa stal pre gejov a lesby po celom svete významným symbolom boja za práva ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou.

Po Stonewalle sa začali formovať organizácie gejov ako Gay Liberation Front (GLF) a Gay Activists’ Alliance (GAA). Neskôr sa z týchto anarchistických organizácií vyvinulo reformné hnutie Gay Rights Movement, ktoré začalo používať ľudskoprávny jazyk a portrétovať homosexuálov ako menšinu. Podobne sa vyvíjali organizácie v Nemecku a v iných krajinách. Tie neskôr sformovali International Lesbian and Gay Association (ILGA, 1978), obhajujúcu práva GLBT na pôde OSN.

V osemdesiatych rokoch sa hnutie za práva gejov a lesieb zintenzívnilo, keďže muselo čeliť nastupujúcej epidémii AIDS. Výsledkom bola opätovná radikalizácia hnutia skupinami ako Act Up (1987), Queer Nation (1990) a Lesbian Avengers (1992).

V mnohých štátoch sveta bol podnetom re aktivizáciu hnutia za práva homosexuálov aj celospoločenský boj s HIV/AIDS. Okrem mobilizovania prostriedkov na pomoc chorým na AIDS a na prevenciu šírenia choroby muselo hnutie za práva homosexuálov čeliť znovu oživenej vlne homofóbnych predsudkov.

Čo sa dialo doma?

Československo dekriminalizovalohomosexuálne chovanie začiatkom 60. rokov. Pretrvávajúci § 244 Trestného zákona však zostal voči homosexuálom diskriminačný, a to predovšetkým vekovou hranicou 18 rokov alebo zákazom styku za úplatu, čo mohlo byť napr. aj pozvanie na večeru. Tieto obmedzenia pre heterosexuálny styk neplatili. Až v roku 1990 bol § 244 zo zákona vypustený, čo umožnilo vytvárať podmienky na zrovnoprávnenie homosexuálnej menšiny u nás vrátane práva zakladať spolky a organizácie. Novelizácia § 241 Trestného zákona zadefinovala aj možnosť znásilnenia medzi osobami rovnakého pohlavia.

Otázka homosexuality sa na Slovensku začala vyraznejšie politizovať a verejne diskutovať po roku 2001, kedy vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský vyhlásil: „Kým ja budem ministrom spravodlivosti, registrované partnerstvá homosexuálov na Slovensku nebudú.“ Toto vyhlásenie sa malo stať predzvesťou vedenia konzervatívnej politiky na Slovensku, ktorá sa v porovnaní s podobnými krajinami na západ od našich hraníc vyznačuje dogmatizmom a homofóbnosťou.

Na základe tlaku Európskej únie však v rámci harmonizácie práva bola v antidiskriminačnom zákone (2004) sexuálna orientácia zahrnutá do dôvodov diskriminácie v pracovnom procese.

V roku 1990 vniklo občianske združenie GANYMEDES – Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov Slovenskej republiky (registrované MV SR od júna 1990), reprezentujúcim sexuálne menšiny na Slovensku. Po ňom postupne vznikli a stále vznikajú ďalšie združenia s obdobným zameraním na celoslovenskej i na regionálnej úrovni (MuseionAltera, Habio, HaB, Prometheus, Podisea a iné).

Ich poslaním je o.i. presadzovanie a obhajovanie práv a záujmov homosexuálnych občanov s cieľom dosiahnuť úplné občianske, právne a faktické zrovnoprávnenie homosexuálnej menšiny v spoločnosti.

Od roku 1997 sa gejskolesbické združenia venujú svojej politickej práci cieľavedome. Prvý legislatívny návrh na zavedenie inštitútu registrovaného partnerstva dvoch osôb rovnakého pohlavia bol Vláde SR zaslaný už v máji 1997, ale bezvýsledne.

Začiatkom mája 2000 sa Ganymedes spolu s ďalšími občianskymi združeniami Habio, Altera, Museion, H-plus a Centrom komunikácie, koordinácie a integrácie sexuálnych menšín podieľalo na vytvorení neformálneho zoskupenia zastupujúceho homosexuálnych, bisexuálnych a transsexuálnych občanov SR s názvom Iniciatíva Inakosť – spolužitie bez diskriminácie sexuálnych menšín. Inakosť dosiahla predloženie návrhu zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia do Národnej rady SR v roku 2001. Parlament ale zákon “zhodil zo stola”.

V rokoch 2000 – 2003 vydávali združenia Habio, Museion a Ganymedes prvý politicko-spoločenský mesačník Atribút. Snahou časopisu bolo vyplniť prázdny mediálny priestor v tejto oblasti s cieľom vzdelávať a pravdivo informovať spoločnosť o životnom štýle sexuálnych menšín v SR.

V roku 2006 realizovalo Prvé lesbické združenie Museion celoslovenskú petičnú kampaň na získanie podpory pre legalizáciu životných partnerstiev gejov a lesieb.

Slovenská realita tohto tisícročia očami médií

Správa z tlače 1:

Minister spravodlivosti SR Ján Čarnogurský vo štvrtok 17. augusta 2001 na tlačovej besede venovanej problematike registrovania homosexuálnych partnerstiev doslova povedal: “Kým ja budem ministrom spravodlivosti, registrované partnerstvá homosexuálov na Slovensku nebudú.” Dodal, že KDH sa spája s politickými silami v Európskej únii, ktoré majú na túto vec rovnaký názor a za ich pomoci nepripustí, aby únia prijala takúto smernicu. Predseda Slovenskej psychiatrickej spoločnosti Alojz Rakús konštatoval, že homosexualite priaznivá spoločenská klíma, ktorej prejavom by bol aj zákon o registrovanom partnerstve, môže prispieť k zvýšeniu frekvencie jej výskytu. Podľa Čarnogurského je homosexualita poruchou a homosexuáli by sa na základe dobrovoľnosti mali liečiť. Efektívnosť psychoterapie pri homosexualite je podľa Rakúsa 52-percentná.27

Správa z tlače 2:

“A k homosexuálom – to v žiadnom prípade. Myslím si, že je to zvrhlosť a zhovadilosť. Ja tvrdím jedno: nech si vo svojom súkromí robia hocičo, ale aby sa to prezentovalo na verejnosti a aby sa cez médiá, dá sa povedať, vťahovali ďalší normálni a hlavne mladí ľudia, to mi strašne prekáža. A proti tomu budem vždy bojovať,” povedal v relácii TV Markíza Na telo 9. mája 2004 Ján Slota, predseda strany vládnej koalície.28

Správa z tlače 3:

Minister vnútra Vladimír Palko dnes na stretnutí so švédskou veľvyslankyňou Ceciliou Julin na Slovensku osobne protestoval proti rozsudku švédskeho miestneho súdu, ktorý odsúdil na jeden mesiac väzenia švédskeho pastora Ake Greena za to, že na kázni označil homosexualitu za rakovinový nádor spoločnosti. “Postupujem ako Martin Luter, ktorý povedal: ´To je moje stanovisko, tu stojím, nemôžem inak,´” zdôvodnil svoj postoj veľvyslankyni Palko. Výroky švédskeho kňaza Ake Greena o homosexuáloch boli podľa ministra vnútra Vladimíra Palka úplne nevinnými výrokmi. Takto obhajoval pred poslancami branno-bezpečnostného výboru svoje júlové vyjadrenia o tom, že pokiaľ bude na Slovensku minister vnútra za KDH, tak žiadny vyšetrovateľ nebude nikoho stíhať takým spôsobom, akým bol stíhaný Ake Green. Palko ďalej zdôraznil, že kňaz svoj postoj povedal na primeranom mieste a iná by bola podľa neho situácia, ak by urážal priamo konkrétneho človeka za jeho sexuálnu orientáciu. Palko opätovne prezentoval názor, že “homosexualita je problém a riešením nie je tváriť sa, že to tak nie je”.

Situácia na Slovensku sa po parlamentných voľbách v roku 2006, kedy sa najsilnejšou vládnou stranou stal SMER – Sociálna demokracia, rozložením parlamentných síl príliš v prospech gejov a lesieb nezmenila, mení sa však minimálne rétorika koaličných politikov a političiek.

Správa z tlače 4:


V diskusii podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič uviedol, že v prijatí zákona o životnom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia v Slovenskej republike vidí iba pozitíva, pred jeho prijatím je ale podľa neho potrebná diskusia a vysvetľovanie zástupcom cirkví, že prijatie takéhoto zákona je pre spoločnosť prospešné. Celospoločenskej diskusii by mali byť nápomocné aj verejnoprávne médiá.30

Správa z tlače 5:

Podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič podporuje boj proti negatívnemu vnímaniu homosexuality. Víta uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré vyzýva na ukončenie šírenia negatívnych obrazov homosexuality a žiada prijatie zákonov o rovnom zaobchádzaní s pármi rovnakého pohlavia.

Občianske združenia, predovšetkým Prvé lesbické združenie Museion a Inakosť, naďalej na odstraňovaní diskriminácie neheterosexuálnych ľudí intenzívne pracujú.