kujem kujem podkovičku
našej Hanke na nožičku

Hanke sa uľútilo pavúka, čo je možno pavúčica. Nechala jej všetky dlhé nohy, nech si žije. Rozhodla sa, že jej nebude závidieť. Pavúčica aj tak nie je žiadna kráľovná krásy, má obrovské brucho, ktoré vláči kade tade. Keď bola Hanka malá, povedal jej ktosi: „Vyzeráš ako hajzľový pavúk.“ Mala dlhé nohy a ruky, brucho si práve napchala sladkými marhuľovými, možno slivkovými knedličkami. Takže – pavúk, možno pavúčica je jej spriaznená duša.

A hneď sa začíta do oznamu, ktorý visí na zastávke autobusu, lebo v lete chodia autobusy málokedy, Hanka má čas začítať sa.
„Si mladý? Máš rád šerm? Máš záľubu v starej hudbe? Páčia sa ti kostýmy z obdobia renesancie? Príď medzi nás. PS: Berieme aj baby.“
Po tele sa jej rozleje nadšenie. Bude sa učiť šermovať a všetky tie ostatné veci, ktoré sľubuje inzerát. Prvé dve otázky sú v mužskom rode, ale… nestráca nádej, veď aj minule, keď bola na gynekológii, bolo tam napísané „pacienti“ a kde by sa tam muži pacienti vzali?

Raz videla jednu takú partiu mladých na hrade. Historický šerm, tance, hrali na starých nástrojoch. Boli iní a Hanke sa strašne páčili. Chalani mali dlhé vlasy, zviazané do chvosta. Aj dievčatá mali dlhé vlasy. Hanka má len také polodlhé, ale bude si ich pestovať, bude, bude o dušu a nie kvôli súťaži krásy. Pozorovala ich vtedy, sedeli medzi kameňmi a bavili sa spolu, mali svoj vlastný svet. Hanka zatúži po takom svete. Možno sa naučí hrať na čembale, veď hrá na klavíri. Bude to aj jej svet.

Ale aj tak. Prepadne ju jej zvyčajná depka. Priveľa rozmýšľaš, dievča, povedal by jej nejaký dobrák, tak ako aj minule. Hanka rozmýšľa ďalej: ´Ak by sa jej prvé dve vety z inzerátu, čo sú v mužskom rode, náhodou týkali, nikto jej v tom inzeráte nesľubuje, že ju budú učiť šermovať.´ Alebo? Najlepšie bude, keď to pôjde zistiť.

Hneď z kúpaliska sa vyberie na konkurz. Sú radi, že prišla. Chystajú sa nejaké historické hry alebo niečo také. Na hrade, inom než minule. A potrebujú dievčatá aj chlapcov. Ale chlapci neprišli. Žiadni. Baby v súbore nejaké sú, všetky tam majú svojich frajerov. Starú hudbu jej možno dovolia. Môže si zabrnkať na akejsi mandolíne, možno. Oblečú ju do kostýmu pážaťa. Takže naozaj berú aj baby. Dodržali slovo, vzali ju. Hanka je šťastná, prešťastná a sama sebe sľúbi, že (aby si to šťastie nepokazila), nebude chvíľu rozmýšľať.

A potom Pepo, šéf skupiny, rozdá scenár. Všetkým. Marta bude hrať krčmárku. Bude drzá, bude chodiť s krčahom a vyhadzovať opitých chlapov. Chlapi ju budú plieskať po zadku a ona bude tým zadkom krútiť. Čo najviac. Hanka je rada, že nemá dlhé vlasy a že ju nemohli vybrať za krčmárku. Ľuba bude hrať milú toho banditu v krčme. Bude sa o neho ovíjať. Ešte nejaké ďalšie dievčatá budú v dlhých sukniach tancovať. Hanka čaká na svoju rolu. Pepo sa na ňu zadíva: „Ty si super typ,“ povie, „budeš páža. Budeš nosiť poháre na stôl. Môžeš aj odniesť niekomu meč a tak. Chalani neprišli, nevadí. Si fakt super typ. Skús si tieto šaty.“
Hanke je odev dobrý. Pančuchy, našuchorené renesančné gate. Klobúčik.
„Môžem sa neskôr aj učiť šermovať?“ špitla o pár dní nesmelo.
Vtipný, o desať rokov starší Martin jej povedal, že ona kord nepotrebuje, ale že by mala mať zbrojný pas na svoje oči. „Lebo keď ty niekoho prebodneš pohľadom, ách,“ chytil sa za srdce a padol ako podťatý. A Šoso dodal, že aj na kolená by si mala vybaviť zbrojný pas, lebo ich má ostré: ha-ha-ha.
„Baby nešermujú, baby sú na ozdobu,“ povie Pepo trochu zamračene. „Ale keď budeš za chalaňa, tak možno áno,“ pleskne ju po zadku. Ako zemepisár. Ešte horšie. A veď Pepo by vekovo mohol byť jej zemepisár. Hanke narastie v hrdle guča. Mala by začať rozmýšľať, no bojí sa, lebo vie, že by odtiaľto hneď utiekla. Veď možno sa to zmení. Ešte zostane. Určite sa to zmení. Musí to vyskúšať. Musia byť niekde na svete aj iní ľudia, takí, s ktorými by to mohla skúsiť.

a ja taka dzivočka cingi lingy bom
dzivočizná dzivočka cingi lingy bom

Autorka: Jana Juráňová