Denník N

Sú to ako dva paralelné svety rôznych prístupov. Na jednej strane ombudsmanka Jana Dubovcová rieši pochybenia štátu v resocializačných zariadeniach a v detských domovoch. Na druhej strane štát prezentuje, ako od začiatku roka berie deti od rodín najmä pre zimu a na výhrady Dubovcovej nevie reagovať. V piatok verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová do parlamentu predložila mimoriadnu správu, kde píše o pochybeniach štátu pri ústavnej starostlivosti o deti.

Ústredie práce, ktoré má sociálnu kuratelu aj kontrolu týchto zariadení na starosti, v pondelok zvolalo brífing, kde hovorili o kontrolách v rodinách a o tom, koľko detí z rodín od začiatku roka odobrali. K mimoriadnej správe ombudsmanky sa nevyjadrili. „Nemám vedomosť, že je zverejnená správa. Neviem,“ povedal šéf ústredia Marián Valentovič.

Druhou témou mimoriadnej správy ombudsmanky sú resocializačné zariadenia, konkrétne Čistý deň. Zariadenie sa dostalo do povedomia po blogu opozičnej poslankyne Natálie Blahovej (SaS), ktorá opísala, ako mali sexuálne zneužiť maloletú chovankyňu. O tomto prípade vedelo ministerstvo a ústredie práce už od roku 2015. Maloleté dievča nemalo 15 rokov, keď mala sexuálny styk so zamestnancom.

„Považujem za neospravedlniteľné, že ministerstvo si doteraz nesplnilo svoju povinnosť, ktorá mu zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele vyplýva, a nezrušilo zariadeniu Čistý deň akreditáciu,“ hovorí Dubovcová. Prvé sťažnosti na dianie v Čistom dni pritom prišli už v roku 2014. Nezlyhalo ústredie práce, ktoré má kontrolu na starosti, keď to trvá tak dlho? „Prebieha proces odoberania akreditácie a nechcel by som do toho vyjadreniami zasahovať,“ povedal jeho šéf Marián Valentovič. Rovnakú odpoveď mal aj na otázku, či sú dva roky primeraný čas.

Práve kontrola je jedna z vecí, ktorú Dubovcová úradom vyčíta. „Tieto sťažnosti sa týkali prevažne nevhodného správania personálu voči klientom, formy trestania detí, ako aj neprimeraného obmedzovania kontaktu rodičov, či zákonných zástupcov s deťmi.“ Ústredie sa však necítilo dostatočne kompetentné, aby to kontrolovalo. Obrátilo sa na ministerstvo. Ale ani to sa necítilo kompetentné, a to napriek tomu, že udeľuje zariadeniam akreditáciu. Vrátilo sťažnosť naspäť na ústredie práce. Pre pripomenutie, sťažnosť sa týkala detí a maloletých, ku ktorým sa mali ľudia zo zariadenia správať nevhodne a mali ich neprimerane trestať.

Nakoniec to skontrolovali úrady práce. Väčšina stanovísk bola podľa Dubovcovej neutrálna, oznámenia niekoľkých úradov práce obsahovali viacero veľmi závažných skutočností týkajúcich sa fyzického násilia páchaného na klientoch zo strany personálu, neprimeranosti trestov a zakazovania kontaktu medzi rodičmi, či zákonnými zástupcami, a deťmi, píše Dubovcová. Jeden prípad fyzických trestov potvrdil podľa nej aj riaditeľ zariadenia a dodal, že dotyčný zamestnanec tam už nepracuje. Ústredie to postúpilo na ministerstvo práce.

O rok prišla ďalšia sťažnosť, teraz na sexuálne zneužitie maloletej. „Avšak napriek tomu, že kontrola bola iniciovaná z dôvodu podozrenia zo sexuálneho zneužívania, táto skutočnosť vôbec nebola jej predmetom,“ píše Dubovcová.

Ombudsmanka urobila v zariadení prieskum a prišla na to, že minimálne  v rokoch 2013 až 2016 používali v zariadení „neprimerané tresty a ponižujúce praktiky, ktoré sú nielen nezlučiteľné s účelom resocializácie, ale predstavujú aj porušenie niekoľkých základných práv a slobôd detí“. Napríklad viaceré dievčatá uviedli, že po úteku zo zariadenia boli za trest nútené ostrihať si vlasy strojčekom. Viacerí klienti opisovali nosenie pyžama alebo košele hanby. V košeli alebo v pyžame museli klienti údajne chodiť preto, aby neutiekli. Ich vlastné oblečenie im údajne vrátili až potom, ako jedno z detí podalo trestné oznámenie.

Ďalším trestom po úteku bolo zatváranie na samotku. Samotka, ako ju klienti nazývali, síce pozostávala z viacerých izieb, neboli tam však toalety, všetky dvere boli zamknuté, a keď klienti potrebovali ísť na toaletu, museli búchať na personál a ten buď prišiel, alebo aj nie. Za trest dostávali aj menej jedla, tvrdili niektorí klienti. „Niektorí z klientov uviedli, že v zariadení boli stále hladní, pričom nedostatok jedla bol využívaný aj ako forma trestu,“ píše sa v správe.

Takéto tresty sú podľa ombudsmanky absolútne neprípustné, pretože nie sú zlučiteľné s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti a so zákazom ponižujúceho, neľudského a krutého zaobchádzania.

Maloletým malo byť odopierané aj vzdelávanie – nemali mať naň podmienky, návšteva školy bola za „odmenu“. Aj keď zariadenie tvrdilo, že majú klienti dostatočný priestor na vzdelávanie a dohľad nad nimi má odborný personál, dieťa sa napríklad kurátorovi sťažovalo, že mu nemá kto vysvetliť matematiku, fyziku a chémiu. „Skutočnosť, že dieťa v monitoringoch dosiahlo z matematiky 10-percentnú úspešnosť, podporuje domnienku, že mu v zariadení Čistý deň naozaj neboli vytvorené dostatočné podmienky na učenie,“ píše ombudsmanka.

Iné dieťa podľa Dubovcovej uviedlo, že mu zakázali zúčastniť sa záverečných skúšok, a tak nemohlo dokončiť ročník. Zariadenie Čistý deň argumentovalo, že deti môžu študovať, aj keď budú mať 25 rokov, pričom teraz je hlavné sústrediť sa na prekonanie závislosti.

Jana Dubovcová je vo funkcii ombudsmanky posledné mesiace. Koalícia sa už dohaduje na tom, kto ju nahradí. Počas svojho funkčného obdobia často poukazovala na pochybenia štátu, najostrejšie spory mala s ministrom vnútra Robertom Kaliňákom, keď kritizovala políciu za násilné razie v osadách a za podmienky, v akých zadržiavajú vyšetrovaných.

Čítajte viac (obsah zamknutý)

Veronika Folentová
 
© N Press, 2016
Článok uverejnil portál DennikN.sk 16. 1. 2017 o 17:23 v rubrike Slovensko a Denník N 17. 1. 2017 v rubrike Spravodajstvo.