Archív

Prostredia diskriminácie alebo KDE SA TO DEJE?

V zamestnaní a v povolaní:

Okrem už spomínaného znevýhodnenia pri prístupe k zamestnaniu, diskrimináciou môže byť napríklad aj znevýhodnenie v odmeňovaní pracovníčok alebo pracovníkov vyššieho veku. Ak napríklad k dosiahnutiu určitej platovej kategórie je vo firme nevyhnutný určitý postup pracovníka/pracovníčky, je diskrimináciou starších, ak túto platovú kategóriu dosiahne absolvent/absolventka ihneď po nastúpení, „preskakujúc“ celý odmeňovací systém. Alebo, ak za rovnakú prácu firma odmeňuje lepšie mladšie pracovníčky/mladších praocvníkov s odôvodnením, že majú rodiny.

V zdravotníctve:

Na základe rozhodnutia ministerstva nedostupnosť určitej životne dôležitej liečby pre pacientov/pacientky chorých/choré na sclerosis multiplex, ktorí/ktoré majú viac ako 45 rokov (bližšie pozri záložka Prípady).

V sociálnej oblasti:

Prehliadanie problémov porušovania ľudských práv detí v ústavnej starostlivosti zo strany štátnych orgánov. Diskriminácia z dôvodu veku to môže byť spojená s diskrimináciou z dôvodu sociálneho postavenia (deti v detských domovoch), či z dôvodu zdravotného postihnutia (deti v ústavoch), čo ešte môže byť znásobené rasovou diskrimináciou (v prípade, ak je väčšina napr. rómskeho pôvodu).

V oblasti poskytovania tovarov a služieb:

Pri predvádzacích akciách firiem spojených s predajom rôznych tovarov (paplónov, riadu, domácich potrieb, kozmetiky, apod.) napr. v reštauráciách či na tzv. „zájazdoch“ tieto firmy v letákoch často uvádzajú, že manželské páry dostanú darček. Môže to byť nepriama diskriminácia na základe veku, lebo u ľudí mladých, alebo naopak u ľudí starších je štatisticky nižšia pravdepodobnosť, že budú žiť v manželstve. Alebo ešte nemusia byť zosobášení, alebo už môžu byť ovdovení či rozvedení.

Keďže existuje predpis, ktorý zakazuje taxikárovi/taxikárke viezť dieťa bez detskej sedačky a detská sedačka zaberá priestor, väčšina taxikárov a taxikárok ju nemá a z toho dôvodu odmieta voziť malé deti. Tak diskriminujú malé deti, ale aj ich rodičov.

Na úrade: 

Na úradoch sa často k starým ľuďom správajú neúctivo a ponižujúco, oslovujúc ich „teta“, „dedko“, „babenka“ a pod. Nie sú ochotní podať vysvetlenie na úrovni, akoby predpokladali, že starý človek musí byť slabomyseľný. Stáva sa napríklad, že ak na úrad príde starší pán so synom, úradník sa rozpráva iba so synom a o otcovi hovorí v tretej osobe, akoby tento bol hluchý alebo „prihlúply“. Takéto správanie už možno nazvať obťažovaním.

V prístupe k vzdelaniu:

Sem patrí napríklad vekové obmedzenie prístupu k rekvalifikačným kurzom pre nezamestnaných/nezamestnané či k štipendiám pre študentov a študentky (väčšinou do 35 rokov). Podobne aj obťažovanie študenta/študentky v staršom veku, ktorý/ktorá sa rozhodol/rozhodla doplniť si vzdelanie na univerzite. Posmešky zo strany študentov/študentiek či učiteľov/učiteliek možno považovať za diskrimináciu.

Na polícii, na súde: 

Neúčinná právna ochrana proti porušovaniu práv a slobôd „príliš mladých“, alebo naopak „príliš starých“ ľudí.

V rôznych iných situáciách:

Spôsoby, akými niektoré médiá „škatuľkujú“ ľudí podľa veku. Článok s názvom „príťažlivá aj po štyridsiatke“ napríklad napovedá, že po štyridsiatke už zvyčajne žena nemôže byť príťažlivá. A ženy v ešte vyššom veku nie sú napr. v ženských časopisoch spomínané takmer vôbec.