Archív

Diskriminačné správanie alebo ČO SA DEJE?

Diskriminačné správanie môže mať viacero foriem, ktoré sú opísané v antidiskriminačnom zákone:

Priama diskriminácia

K priamej diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia dochádza, keď niekto s človekom zaobchádza menej priaznivo len preto, že trpí zdravotným postihnutím. Mohla by to byť napríklad firma, ktorá odmietne pôžičku zamestnancovi či zamestnankyni so zdravotným postihnutím, lebo ho/ju nepovažuje za perspektívneho/perspektívnu. Alebo prípad osoby, ktorá má cukrovku, ktorá bola prepustená zo zamestnania pre zdravotné postihnutie, hoci jej zdravotný posudok dokazoval, že v danej prevádzke (v sklade) môže pracovať.

Nepriama diskriminácia

Môže to byť nejaký predpis, rozhodnutie, pokyn alebo aj zaužívaný postup, ktorý bez objektívnej príčiny znevýhodňuje nejakého človeka alebo určitú skupinu ľudí, hoci na prvý pohľad nie je proti nikomu namierený. Diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím má prevažne podobu fyzických prekážok v dostupnosti práce, informácií, vzdelávania, či iných aktivít. Pritom väčšinu z týchto bariér je možné s trochou úsilia a neveľkými finančnými prostriedkami odstrániť. V Európe sa na tento prístup nazýva „požiadavka primeraných úprav“. Znamená to, že zamestnávateľ či zamestnávateľka pri prijímaní do zamestnania nemôže odmietnuť uchádzača/uchádzačku so zdravotným postihnutím len preto, že na jeho/jej zamestnanie nemá vytvorené podmienky. Naopak, tieto podmienky (napr. bezbariérový prístup, systém odovzdávania informácií na pracovisku, doprava do zamestnania, apod.) je povinný/povinná vytvoriť. Požiadavku primeraných úprav zamestnávateľ/zamestnávateľka môže odmietnuť len vtedy, ak by to pre neho/ňu znamenalo „neprimeranú záťaž“ (t.j. objem peňazí, ktorý vyžaduje daná úprava, si preukázateľne nemôže dovoliť).

Podľa slovenského antidiskriminačného zákona je jednou z foriem diskriminácie aj obťažovanie. O obťažovaní hovoríme vtedy, keď niekto s človekom zaobchádza nepríjemne, urážlivo, ponižujúco, lebo má nad ním moc, alebo právomoci rozhodnúť o veciach dôležitých pre jeho život. Príkladom môže byť ponižujúce zaobchádzanie so zamestnancami a zamestnankyňami s mentálnym postihnutím zo strany vedúceho/vedúcej prevádzky cukrárne, v ktorej pracujú, šikanovanie, vysmievanie sa a sexuálne narážky voči ženám, ktoré sa osobitne označuje ako sexuálne obťažovanie(sexuálne obťažovaní však môžu byť aj muži). Osoby so zdravotným postihnutím sú často takýmto situáciám vystavované spravidla preto, že sa nevedia účinne brániť.

Zákon postihuje aj pokyn a nabádanie na diskrimináciu. Je teda protiprávne niekomu prikazovať, aby iného/inú diskriminoval, alebo ho/ju na takéto správanie nahovárať. Ak by teda členovia a členky prijímacej komisie, ktorá odmietla prijať do práce osobu so zdravotným postihnutím napriek jej vysokým kompetenciám, konali na pokyn majiteľa/majiteľky podniku, tento/táto by mohol/mohla byť postihovaný/á za diskrimináciu. Takisto zákon chráni pred neoprávneným postihom (potrestaním) toho alebo tú, kto sa sťažuje na diskrimináciu na kompetentných miestach alebo sa obráti na súd so žalobou, prípadne svedčí v prospech niekoho, kto bol diskriminovaný. Ak by teda daný odmietnutý uchádzač alebo daná odmietnutá uchádzačka podal/a sťažnosť a niektorí z členov či niektoré z členiek komisie by sa rozhodli svedčiť v jeho/jej prospech, vedenie by ich nemohlo potrestať za túto výpoveď.