Amnesty International

Stanovisko Amnesty International Slovensko k tlačovej správe venovanej ukrajinským bojovým taktikám ohrozujúcim civilné obyvateľstvo (5. 8. 2022)

Od začiatku vojny na Ukrajine Amnesty vydala viac ako dve desiatky výskumných správ, petícií a tlačových správ, obsahujúcich dôkazy a svedectvá o zločinoch, ktorá ruská armáda spáchala a naďalej pácha od vpádu na Ukrajinu vo februári tohto roka. Výskumné tímy Amnesty International vyšetrovali ruské útoky na Ukrajine a dospeli k záveru, že mnohé z týchto útokov predstavujú vážne porušenie medzinárodného práva a vojnové zločiny. Amnesty bola medzi prvými organizáciami, ktoré zdokumentovali a zverejnili zistenia z terénu.

Od apríla do júla tohto roka prebiehal v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti výskum Amnesty International zameraný na ruské útoky. Výskumníci a výskumníčky Amnesty priamo v teréne skúmali miesta činu ruských útokov v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti; viedli rozhovory s preživšími, svedkami útokov a príbuznými obetí; na diaľku analyzovali informácie o použitej munícii a satelitné snímky. 

Práca Amnesty International však stojí na princípe nezávislosti, nestrannosti, zbere a objektívnom odhaľovaní dôkazov. Náš tím počas vyšetrovania ruských útokov získal aj dôkazy o tom, že v 19 mestách a obciach uvedených regiónov si ukrajinské jednotky zriadili základne v civilných budovách a odpaľovali rakety z obývaných obytných štvrtí. Tým sa ukrajinskí civilisti a civilistky ocitli vo vážnom nebezpečenstve. Podľa medzinárodného humanitárneho práva sú útoky na civilné budovy zakázané. Ak sa však civilné budovy používajú na vojenské účely, ruské sily to môžu použiť ako zámienku, aby „legitimizovali“ svoje nezákonné útoky na civilné objekty. Útoky z obývaných oblastí vystavujú civilné obyvateľstvu riziku odvetných útokov. Amnesty International zdokumentovala niekoľko prípadov, kedy ruská armáda usmrtila alebo zranila civilistov aj potom, ako sa ukrajinské armádne jednotky úplne stiahli z civilných objektov, v ktorých predtým pôsobili.

Väčšina obytných zón, v ktorých sa rozmiestnili ukrajinskí vojaci, bola vzdialená celé kilometre od frontovej línie. Ukrajinská armáda mala možnosti zvoliť si alternatívne rozmiestnenie, ktorým by nevystavila civilistov a civilistky nebezpečenstvu – napríklad v husto zalesnených oblastiach bližšie k frontu alebo v iných zastavaných oblastiach vzdialenejších od obytných zón.

V zdokumentovaných prípadoch Amnesty International nezistila, že by ukrajinské jednotky, ktoré sa usadili v civilných budovách vrátane škôl a v obytných zónach, požiadali miestne civilné obyvateľstvo, aby opustilo okolité budovy, alebo že by mu poskytli pomoc pri evakuovaní. To znamená, že ukrajinská armáda si pravdepodobne nesplnila povinnosť vykonať všetky dostupné preventívne opatrenia na ochranu civilistov a civilistiek. Táto prax ukrajinskej armády však v žiadnom prípade neospravedlňuje časté porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska. Zároveň, porušovanie práva zo strany Ruska nezbavuje Ukrajinu povinnosti dodržiavať svoje medzinárodné ľudskoprávne záväzky.

Zistenia Amnesty International sa zhodujú so zisteniami iných spoľahlivých zdrojov. Úrad vysokej komisárky pre ľudské práva (OHCHR) v správe vydanej 29. júna uviedol, že ruské aj ukrajinské ozbrojené sily zaujali pozície „v obytných oblastiach alebo v blízkosti civilných objektov, odkiaľ spustili vojenské operácie bez toho, aby prijali opatrenia na ochranu prítomných civilistov a civilistiek tak, ako to od nich vyžaduje medzinárodné humanitárne právo“. K podobným záverom dospela aj organizácia Human Rights Watch, ktorá 21. júla vydala správu, v ktorej zdokumentovala prípady, keď sa ukrajinské a ruské sily usadili v obývaných obytných oblastiach, v dôsledku čoho boli zranení alebo zabití mnohí civilisti. 

Ochrana a obmedzenie rizika pre civilistov a civilistky pritom nie je len požiadavkou Amnesty International, ale je základným kameňom medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodných ľudskoprávnych dohovorov. Skutočnosť, že ukrajinská armáda je v obrannom postavení, ju nezbavuje povinnosti dodržiavať medzinárodné humanitárne právo. Povinnosť chrániť životy a práva civilnej populácie ako aj povinnosť využiť všetky dostupné prostriedky na to, aby nedošlo k ohrozeniu životov a zdravia civilistov a civilistiek, je povinnosťou, ktorá platí pre všetky bojujúce strany rovnako.

Mrzí nás, že po šiestich mesiacoch od začiatku vojny, keď sme takmer denne informovali o ruských zverstvách na Ukrajine, teraz počúvame, že „podporujeme a podieľame sa na šírení dezinformácií Kremľa“, a mnoho ďalších urážok a osočovania. Nie je to tak a naša práca je toho dôkazom: len pred niekoľkými týždňami sme uverejnili správu o vojnových zločinoch ruskej armády v pobrežnom meste Serhiivka, detailný výskum venovaný smrtiacemu útok na divadlo v Mariupole, výskum z bombardovania Charkova, sériu dôkazov o ruských zverstvách v Buči a mnohé ďalšie výskumy a svedectvá o vraždách, znásilneniach a ďalšom násilí páchanom ruskými vojakmi naprieč Ukrajinou, ktoré si môžete prečítať v slovenčine alebo angličtine.

Čítajte viac

 
Ukrajinská taktika boja ohrozuje civilné obyvateľstvo
Tlačová správa Amnesty International (4. 8. 2022)

Ukrajinské vojenské jednotky ohrozujú vlastné obyvateľstvo, keď si zriaďujú základne v obytných zónach, v budovách škôl a nemocníc, alebo podnikajú útoky z miest obývaných civilným obyvateľstvom. Takéto počínanie v žiadnom prípade neospravedlňuje ruské útoky, pri ktorých zahynulo alebo utrpelo zranenia veľké množstvo civilistov a civilistiek.

Pri snahách odraziť ruskú inváziu ukrajinské jednotky od konca februára tohto roka opakovane vystavili nebezpečenstvu vlastných civilistov a civilistky, keď si v husto obývaných častiach miest zriadili základne a operovali z nich zbraňovými systémami. Amnesty International dnes uviedla, že ukrajinské jednotky sa pri výbere svojich stanovíšť nevyhýbali ani školám a nemocniciam.

Takáto bojová taktika predstavuje porušenie medzinárodného humanitárneho práva a ohrozuje civilné obyvateľstvo tým, že robí z civilných objektov vojenské ciele. Následné ruské zásahy týchto cieľov v obývaných oblastiach zabili civilistov, civilistky a poškodili či zničili civilnú infraštruktúru.

„Zdokumentovali sme prípady, v ktorých ukrajinské jednotky svojím konaním podľa tohto opakujúceho sa vzorca ohrozili civilistky a civilistov. Operovaním v obývaných oblastiach porušili zásady vedenia vojny zakotvené v medzinárodnom práve. Skutočnosť, že je ukrajinská strana vojenského konfliktu v defenzívnej pozícii, ju nezbavuje povinnosti rešpektovať medzinárodné humanitárne právo,“ upozornila Agnès Callamard, generálna tajomníčka Amnesty International.

Organizácia zdokumentovala aj ruské útoky, o ktorých usúdila, že ich možno označiť za vojnové zločiny a nepredchádzalo im takéto nezákonné konanie ukrajinskej strany. Napríklad v niektorých prípadoch nezákonných útokov ruskej armády na obytné zóny Charkova Amnesty International nezistila žiadne skutočnosti, ktoré by dokazovali, že na zasiahnutých miestach v danom čase operovali ukrajinské jednotky.

Výskum Amnesty International zameraný na ruské útoky v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti prebiehal počas niekoľkých týždňov od apríla do júla tohto roka. Výskumníci a výskumníčky priamo v teréne skúmali miesta činu; viedli rozhovory s preživšími, svedkami útokov a príbuznými obetí; na diaľku analyzovali informácie o použitej munícii a satelitné snímky. Získali pri tom aj dôkazy o tom, že v 19 mestách a obciach uvedených regiónov si ukrajinské jednotky zriadili základne v civilných budovách a odpaľovali rakety z obývaných obytných štvrtí.

Čítajte viac

 
Často kladené otázky k tlačovej správe Amnesty International zo 4. augusta 2022 (11. 8. 2022)

„Rozumiem rozrušeniu a hnevu, ktoré spôsobila tlačová správa o ukrajinskej bojovej taktike, ktorú sme publikovali 4. augusta 2022. Podľa môjho názoru sa v niektorých formuláciách tlačovej správy, v kontexte, ktorý tlačová správa opisovala, v nedostatočnom dôraze na zodpovednosť Ruska za vojnu, ako aj v komunikácii tlačovej správy, objavili nedostatky, ktoré znemožnili dosiahnuť to, na čo nám v Amnesty International Slovensko záleží najviac – apelovať na ochranu ľudských práv a životov. Ľutujem, že sme ako ľudskoprávne hnutie neurobili viac pre to, aby sme zabránili zneužitiu našej tlačovej správy ruskou propagandou.

Proces prípravy tlačovej správy zanechal v niektorých našich kolegoch a kolegyniach pocit, že sa s nimi nikto neporadil, neboli dostatočne pripravení alebo neboli vypočutí. Ako globálne hnutie sme silnejší, keď hovoríme jednotným hlasom. Amnesty International Slovensko podporilo a bude podporovať hĺbkové preskúmanie procesov, ktoré viedli k uverejneniu predmetnej tlačovej správy, s cieľom zamedziť podobným nedostatkom v budúcnosti, zlepšiť spôsob našej spolupráce a používanie nášho jednotného hlasu v prospech ľudských práv všetkých ľudí.

Ochrana ukrajinských civilistov a civilistiek bola a naďalej zostáva naším prvoradým záujmom. Pokladám za dôležité zdôrazniť, že nič z toho, čo Amnesty International publikovala, neschvaľuje a neospravedlňuje útoky ruskej armády ani zločin agresie, ktorého sa Ruská federácia inváziou na Ukrajinu dopustila. Preto Amnesty v uplynulých šiestich mesiacoch uverejnila desiatky výskumných správ, informačných prehľadov a tlačových správ o krutých a smrtiacich útokoch Ruska na miestach, ako sú Mariupoľ, Charkov, Odesa, Boroďanka a Černihiv.

Moji kolegovia a kolegyne strávili mesiace priamo na týchto miestach vyšetrovaním otrasných mimosúdnych popráv, ktoré vykonali ruské sily v mestách a dedinách ako Buča, Andrijivka, Zdvyživka a Vorzeľ, a informovali sme o používaní všeobecne zakázanej kazetovej munície Ruskom, napríklad v meste Ochtyrka, kde neboli v bezpečí ani ľudia ukrývajúci sa v jasliach a škôlke. Od vypuknutia ruskej agresie žiadame, aby sa vojnové zločiny spáchané Putinovými silami v plnej miere vyšetrili a potrestali a aby boli jednotliví vojaci spolu s ich vojenskými veliteľmi a ich politickými nadriadenými postavení pred súd. Budeme pokračovať v zhromažďovaní dôkazov s cieľom postaviť páchateľov pred súd a aj týmto spôsobom prispievať k ochrane životov a ľudských práv civilného obyvateľstva Ukrajiny.“

Rado Sloboda,
riaditeľ Amnesty International Slovensko

Čítajte viac