Neviem ako vy, ale ja som sa rozhodla, že rozhodne NIE SOM FUNRADIO

Donedavna som mala túto stanicu naladenú na prvej naprogramovanej voľbe. Potom čo som odrástla s pubertálných odrhovačiek, ale naďalej zostala pohodov náladená vo vzťahu k pop music, som bola celkom rada, že so mnou odrástlo trochu aj funrádio. Ocenila som najmä výber hudby, ktorý tam hrali v poslednom čase hrali. Už no nebola iba najnovšia MTV produkcia. Sem tam možno trochu privela elánu, ale v princípe to bolo fajn. Užila som si niečo nové, ale často aj niečo staršie, niečo na čom som odrástla ja sama. Ako vravím, mala som pocit, že aj funrádio so mnou trochu odrástlo

A donedávna som sa celkom rada prebúdzala aj s automatickým rádiou budíkom, ktorí spustil moderátorskú dvojicu adela a sajfa.

Sem tam som mala pocit, že to akosi škrípe medzi zubami. Trápne poznámky o ženách v duchu pipín a sliepok počúvam a vnímam cez všade prítomné médiá a reklamu zo všetkých strán každodenne a tak som tieto drobné nedokonalosti dokázala prehliadať aj vo funrádiu. A hlavne, to najtrápnejšie v duchu tejto stereotypne produkcie – všetky tie reklamné relácie na témy okolo toho ako byť krásna a úžasná som proste ignorovala. V tomto čase rádio nepočúvam. Zdá sa, že tieto relácie sú vytesnené do časového pásma vyhovujúceho cieľovej skupine, s ktorou očividne neladím. Naštastie.

Ale toho piesku začalo škrípať medzi zubami trochu viac. Ako napr. pred pár dňami, keď z úst oboch moderátov (sorry adelka, ale v tejto fáze nemám chuť byť rodovo korektná a hovoriť o tebe ako moderátorke) zazneli nemiestne vtipkovania na tému domáceho násilia. Mám rada zmysel pre humor. Sem tam aj morbidný. Ale medzi hrobozrnným podpoporovaním hlboko zraňujúcich stereotypov a vtipným humorom vidím dosť ostrú hranicu. Je mi jedno či si speváčka svoju story s násilím vymyslela. Komentovať tému násilia páchaného na ženách v intenciách toho, že si to ženy vymýšľajú a že bolestné v podobe drahého šperku spor urovná, je fakt absolútne trápne a mimo misu.

Ostatné výskumy ukazujú, že každá piata žena na Slovensku má skúsenosť s násilím v súčasnom partnerskom vťahu a takmer tretina žien ma nejakú skúsenosť s násilím vo vzťahoch minulých. (viď poznámka dole ak niekoho zaujíma viac). Násilie vo vťahoch je vážny problém, najčastejšie sú mu výstavené ženy, a verte či neverte, rôzneho veku, pôvodu a vzdelania. Nie sú to hlúpe alebo choré ženy, čo sa nevedia brániť alebo by sa im to malo páčiť. Násilie sa môže udiať každej žene. To čo pomáha tomuto strašnému fenoménu v našej spoločnosti pretrvávať sú práve stereotypy o tom, že väčšina žien si ho vymyšľa a že nie je skutočné, ako aj to, že darčeky, kvety a nejaké to ospravedlnenie predsa vyrieši partnerský „spor.“ Násilie vo vzťahu nie je otázka vyostrenej partnerskej hádky alebo sporu. Keď ide o hádku, hádajú sa dva rovnocenní partneri. Ak by som zbila (alebo dokonca zabila) na ulici cudzieho človeka, žiadna bonboniéra alebo kytica kvetov, či diamantový prsteň by to nespravili. Súd a aj komunita by ma odsúdili ako násilného človeka do basy. A bolo by všetkým jasné, že človek, ktorý napáda iných ľudí je spoločensky nebezpečný. Tak aký je v tom rozdiel, keď zbijem alebo zabijem človeka, s ktorým žijem. Ja v tom rozdiel nevidím. Takže ak si nechceme robiť srandu a spochybňovať právo na bezpečnosť, ochranu života a zdravia apod. u ľudí, ktorých niekto napadol alebo zabil na verejnosti, nerobme to ani ženám, ktoré sú násiliu vystavené doma v súkromí.

Mala som rada tuto moderatórsku dvojicu. O trochu viac adelu, aj pretože jej vyjadrovanie a humor sa mi zdali inteligentnejšie a profesionálnejšie v porovnaní so sajfom. Adela v mojom ponímaní videla tento tandem a mala som pocit, že ho dokáže aj trochu lepšie kočirovať. Ale potom, čo sa k sajfovi pridala a rovnako hrubozrnne mu v tejto šaškárni okolo domáceho násilia „sekundovala“ som jednoducho musela prehodnotiť svoj doteraz zhovievavý postoj k ostatným necitlivým komentárom.

Dala som funradiu ešte jednu šancu. Ale ďalšie poznámky o administratívnom sekundovaní žien vo vede, resp. o ich okrášľujúcom príspevku v tomto verejnom priestore ma len utvrdili v rozhodnotí, ktoré som spravila.

Ak by sme si aj odmysleli hrbozrnnosť poznámok, ktoré zazneli k téme násilia, je zrejmé že zľahčovanie tejto témy sa muselo hlboko dotknúť najmenej každej piatej ženy, ktorá aktuálne zažíva násilie vo vzťahu, a ktorej by ani diamantový prsteň nenapravil bolesť, ktorú cíti nielen na povrchu, keď bolia modriny a iné zranenia, ale aj hlboko vnútri, kde cíti strach o život. Som si tiež istá, že to naštavalo aj každú tretiu ženu, ktorá si násilie zažila v minulých vzťahov a vie, že násilie nie je zábava ani sranda, a ktorá rozhodne nerozumie tomu, prečo si niekto môže myslieť, že by si niečo tak hrozné mohla vymyslieť. Rada by som však verila tomu, že to štve aj aj každú prvú, druhú a štvrtú ženu.

A preto, JA ROZHODNE NIE SOM FUNRÁDIO. Preladila som svoju pôvodne jednotkovú programovú voľbu na najbližšiu možnú stanicu. Radšej budem počúvať slovenský rozhlas, ako si nehať ľúbiť tieto trápne, hlboko zraňujúce a urážajúce poznámky o ženách.

Aj humor sa dá robiť rodovo citlivo. Napr. si robiť srandu z rodových stereotypov. Ale to by niekto musel rozumieť tomu, aká je hranica medzi hruobozrným podporovaním predsudkov tým, že strápňujeme a podporujeme ponižovanie jednej skupiny ľudí, a skutočne inteligentným humorom.

Pozn:
Reprezentatívny výskum výskytu a skúseností žien s násilím páchanom na ženách (VAW) na Slovensku : Representative Research on Prevalence and Experience of Women with Violence against Women (VAW) in Slovakia. / Aut. správy Bodnárová, Bernardína ; Filadelfiová, Jarmila ; Holubová, Barbora. Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava. – VÚ č. 2224. – Bratislava : IVPR, 2008. – 214 s.
LINK: http://www.sspr.gov.sk/index.php?nodeid=294&lang=

Autor/Autorka