Hana Fábry: Smútim a žalujem

23/04/2014 | Blog, Publicistika, Top

Pravda.sk

Nemám rada srdcervúce príbehy, ktorými nás často médiá citovo vydierajú. Mnoho z nich takzvaných skutočných sa začalo a skončilo v počítači ich autorov s jediným cieľom – pritiahnuť divákov či čitateľov k reklamnému obsahu daného média. Preto sa sama písaniu o ľudských osudoch nevenujem. Obávam sa ich devalvovania a zneužitia. Veď stačí si čo len raz prečítať internetové diskusie pod článkami tohto typu. Ale, samozrejme, sú príbehy, ktoré sa, žiaľ, naozaj stali a ktoré sa už jednoducho nedajú obchádzať. Ako tieto…

Vo februári v Česku smútili nad dobrovoľným odchodom Filipa, chalana, ktorý mal celý život pred sebou. Príbeh jeho takej zúfalo zbytočnej smrti sa stal verejným vďaka jeho mediálne známej blízkej príbuznej. Nie, nebudem menovať. Konkrétne mená dodávajú síce príbehom dôveryhodnosť, odoberajú im však na otrasnom odkaze, že takéto tragédie vôbec nie sú ojedinelé (a potvrdzujú to mnohé štatistiky), ale verejnosť sa o nich nikdy nedozvie.

Filipova maminka vo svojom denníku napísala: „Dcéry mi opakovane hovorili, že Filípek bude gej, nech sa s tým vyrovnám. Ubezpečovala som ich, že to pre mňa nie je vec, s ktorou by som sa nezmierila, ale nehodlám mu to podsúvať, a že raz, keď s tým príde sám, prijmem ho s otvorenou náručou. Len ma bude mrzieť, že bude mať ťažší život. Keby som tak tušila…“

Filip by podporu vo svojej milujúcej rodine našiel. Dokonca ho doma viedli k viere v nádeji, že z neho a ďalších detí vychovajú slušnejších ľudí. Tak kto ho obral o túžbu žiť? Filipova mama v denníku pokračuje: „V tom čase nám vôbec nedošlo, že náš farár má v každej druhej kázni homofóbne reči proti registrovanému partnerstvu a proti homosexuálom.“

Čítajte viac