Rozbíjanie skleneného stropu

30/09/2014 | Publicistika, Tipy redakcie, Top

Trend.sk

V posledných rokoch prebiehajú na politickej a akademickej pôde diskusie o výhodách zavedenia kvót pre ženy, či už v parlamentoch, dozorných radách alebo iných typoch zamestnaní. Najčastejšie spomínaným dôvodom pre zavádzanie kvót je efekt nazývaný ako sklenený strop. Je to pomyselná bariéra, ktorá bráni určitým skupinám ľudí (v tomto prípade ženám) v stúpaní vo firemnej (alebo úradníckej) hierarchii na vyššie pozície, bez ohľadu na ich kvalifikáciu a skúsenosti. Sklenený strop v konečnom dôsledku spôsobuje rozdiely v obsadení pohlaví na vyšších pozíciách, ale aj väčšie platové rozdiely v rámci najvzdelanejších skupín obyvateľstva, a tak podobne.

Problému sa v roku 2001 venoval tím vedcov z University of Maryland a University of Missouri-Columbia pod vedením profesora sociológie Davida A. Cottera z Union College. Ich článok publikovaný v časopise Social Forces prišiel so štyrmi základnými charakteristikami, ktoré musia byť splnené, aby sa mohlo hovoriť o reálnom pôsobení skleneného stropu:

genderový alebo rasový rozdiel, ktorý nie je možné vysvetliť inými charakteristikami vyplývajúcimi z pracovnej pozície alebo charakteristikami zamestnávateľa;
genderový alebo rasový rozdiel, ktorý je výraznejší v skupinách s vyššou úrovňou príjmov ako v skupine s nižšou úrovňou príjmov;
genderový alebo rasový rozdiel v pravdepodobnosti postupu na vyššie pozície, neodvodený iba na základe súčasného podielu medzi pohlaviami a rasami na vyšších pozíciách;
genderový alebo rasový rozdiel, ktorý sa v priebehu kariéry zväčšuje.

Či už tento efekt pôsobí, alebo nie, vývoj vo viacerých krajinách, ale aj Európskej únii sa z politického hľadiska uberá presadzovaním opatrení na vyrovnanie podielov mužov a žien na rovnakých pozíciách. Priekopníkmi sú najmä Nóri. V roku 2003 zaviedli zákon prikazujúci minimálne 40-percentné obsadenie oboch pohlaví v správnych radách spoločností obchodovaných na burze. Zákon začal naplno platiť od roku 2008 a firmám, ktoré podmienku nesplnili, hrozil nútený zánik. K takému prípadu nedošlo, niektoré spoločnosti však radšej zmenili svoj právny status, aby sa pôsobeniu zákona vyhli.

Tak ako existujú nezhody, či tieto opatrenia zavádzať, ešte väčšie polemiky prebiehajú v rovine praxe – či ženám vôbec pomáhajú a čo všetko kvóty nepriamo ovplyvňujú. Docentka nórskej University of Science and Technology Agnes Bolsø pre britský The Guardian dôsledky kvót označila za prínosné. Priznáva, že zatiaľ čo „dopad na zisky spoločností je diskutabilný, efekt na genderovú rovnosť je v prípade Nórska čisto pozitívny.“

A. Bolsø pri tom spomína štatistiky z roku 1993, kedy bolo obsadenie žien v dozorných radách spoločností len na úrovni troch percent, sedem percent v roku 2003 a 43 percent v roku 2011. V článku zároveň popisuje svoj vlastný výskum, ktorý skúmal dojmy členov dozorných rád zo zavedeného opatrenia. Podľa výsledkov sú mítingy príjemnejšie, príprava materiálov stručnejšia a komplexnejšia, procesy viac formálne. Respondenti teda vďaka kvótam pre ženy pocítili vyššiu profesionalizáciu.

Čítajte viac

Peter Brejčák