Journalism / news

Protiromský rasismus v České republice vzrůstá a nemá smysl proti němu bojovat. Argumentace přichází vniveč a nekonečné diskuze roztrpčují všechny diskutující. Je třeba zamýšlet se spíše nad příčinami těchto nálad. (...)

Mezi nesplněnými resty a množící se nezodpovězenou komunikací mě od podzimu snad nejvíc trápí dopis, který mi napsala kamarádka z Brna: „Dělám teď po celé ČR přednášky o integraci cizinců a vždy se to zvrhne, byť o tom vůbec nemluvím, v útok na Romy. Zatím kličkuju, myslím, že celkem dobře střely vybírám, ale moc té problematice nerozumím. Nemáš nějakou literaturu, článek apod.? Musím vymyslet strategii, kterou jim podám. Taková ta historie, odkud co atd. je na nic. Potřebuju současnost. Proč dávky, kde je chyba… Nemáš, prosím, něco? Dost čerpám ze Závodu ke dnu a takových těch obecných věcí. Jinak, můžu zcela otevřeně říct, že se schyluje ke katastrofě. Nadává se na Cikány v tramvaji, všude, ale v těch školách, to je hrůza. Je to časovaná bomba. Co budeme dělat?”

Bratislava, 27. 12. 2011 (Pravda) - Ženy političky nie sú pre predstaviteľov parlamentných strán príťažlivé. Na kandidátkach jednotlivých strán do najbližších volieb je ich veľmi málo a na zvoliteľných miestach, teda v prvej desiatke, sú nanajvýš dve. Lepšie to nevyzerá ani v prvej dvadsiatke. "Presahuje to všetky medze," komentuje tento stav právnička občianskeho združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová.

Na kandidátkach tvoria ženy zhruba pätinu, čo Debrecéniová považuje za nemiestne, vzhľadom na to, že na Slovensku žije zhruba 50 percent žien. "Prispievajú svojimi daňami do verejných rozpočtov, takisto k ekonomickému systému a k celému chodu krajiny, vykonávajú obrovské množstvo neplatenej práce. Ak sú vytláčané z verejného života a z rozhodovacích pozícií, tak je to absolútne neprípustne," tvrdí Debrecéniová.

Bratislava, 27. 12. 2011 (Pravda) - Sociologička Inštitútu pre verejné otázky Zora Bútorová si myslí, že po nasledujúcich voľbách budú ženy v parlamente zastúpené ešte menej ako dnes.

• Ako hodnotíte kandidačné listiny politických strán z hľadiska počtu ženských kandidátok a ich umiestnenia na zvoliteľných miestach?

Obraz, ktorý vzniká, nie je veľmi potešujúci. Ukazuje, že tieto voľby pravdepodobne prinesú buď rovnako nízky, alebo ešte nižší podiel žien. Vo viacerých politických stranách došlo v tomto smere k určitému zhoršeniu, týka sa to SDKÚ, KDH a SNS. Pozícia žien zostala rovnaká v SaS, ale šance strany získať rovnaký počet kresiel klesli, teda počet žien bude asi nižší. Veľmi mierne sa zlepšilo umiestnenie žien v Moste, ale ani to nie do takej miery, aby šancu dostať sa do parlamentu mala viac ako jedna žena.

Sexistické reklamy nie sú na Slovensku ničím výnimočným, na rozdiel od minulosti však už začínajú prekážať nielen feministkám, ktoré na ne upozorňujú už roky. Rade pre reklamu sa na ne sťažujú mnohí.

Nedávno Arbitrážna komisia rozhodla, že etický kódex porušuje aj televízna reklamu na novú bylinkovú Kofolu. "Nebola pripravená s pocitom zodpovednosti k spotrebiteľovi. To, aký je vzťah medzi učiteľom a žiakom, nie je nijaký predsudok, je normálne, že žiak s učiteľom nemá mať ľúbostný vzťah. To považujeme za nevhodne použité."

Jana Valdrová pôsobí ako germanistka na Juhočeskej univerzite v Českých Budějoviciach a zaoberá sa genderovou lingvistikou. Je autorka mnohých publikácií v tejto oblasti.

• Prečo je podľa vás dôležité používať rodovo citlivý jazyk?

V roku 1996 som hovorila na jednej konferencii, že to je zaujímavá vec a že by sme sa mali venovať problému, ako zlepšiť svoj jazykový prejav tak, aby sa aj ženy cítili lepšie oslovené. Rozpútala sa obrovská debata, že keď niekto povie "študent", tak je jasné, že tým mieni aj študentku, ak niekto povie "inžinier", tak je jasné, že sa tým mieni aj inžinierku. Ozval sa jeden kolega z obchodno-podnikateľskej fakulty a povedal: "Keď tým lepšie oslovím cieľovú skupinu, prečo by som to nepoužíval?" Prospech má najmä ten, kto sa na niekoho obracia. Môžeme povedať: "V našej firme máme schopných inžinierov." Ale je to škoda, ak napríklad polovicu z nich tvoria inžinierky. Prečo nepovedať: "V našej firme máme veľmi schopné inžinierky a inžinierov?" Tým akoby lepšie opíšem situáciu, som adresnejšia, je to účelnejšie a tiež účinnejšie.