Journalism / news

Masakr spáchaný v Norsku Andersem Breivikem uvolnil stavidla vášním, které vyvolává v částech západních společností multikulturalismus. Kritici argumentují, že tato „agresivní ideologie“ by nebyla možná bez politické korektnosti, která se prý už také stala ideologií svého druhu.

Politická korektnost je nejčastěji popisována jako ideologie, jež vnímá určité skupiny lidí jako oběti, které je třeba chránit s pomocí záměrného ovlivňování jazyka. Jejím cílem je především odstraňování některých tradičních označení nebo pojmů, které jsou svázány se stereotypy, jež mohou být určitými lidmi vnímány jako urážlivé a mohou posilovat utlačovatele.

Riaditeľ Ústavu medzinárodných vzťahov a európskych štúdií FSEV UK Jozef Bátora prežil v Nórsku deväť rokov. Verí multikulturalizmu a tvrdí, že Slovensko čakajú zmeny.

• Anders Breivik venuje časť v manifeste aj Slovensku, ako to hodnotíte?

„Manifest treba brať s rezervou, sú to výplody chorého mozgu. Na druhej strane indikuje to fakt, že Slovensko je jednou z najmenej multikulturálnych krajín v zmysle novodobého multikulturalizmu, ako sú prisťahovalci. Slovensko je tradičné, má autochtónne minority, ktoré tu fungujú dlhodobo. V tomto zmysle je multietnická krajina, ale nie je multikulturálna v modernejšom výklade.“

Bratislava, 26. 7. 2011 (Pravda) - Slovenská polícia eviduje asi dvetisíc extrémistov - pravicových, ľavicových aj náboženských. Podľa hovorcu policajného prezídia Michala Slivku je u nás najviac tých pravicových, kam patria predovšetkým neonacisti, a vyskytujú sa najmä v bratislavskom regióne. O radikálnych kresťanských fundamentalistoch, k akým sa hlásil nórsky vrah Anders Breivik, polícia nevie. "Nedisponujeme informáciami o existencii extrémistov tohto typu na Slovensku," uviedol Slivka.

Krátko pred činom Breivik svoje plány zverejnil na internete - na sociálnu sieť umiestnil video aj vyše 1 500-stránkový manifest, predtým bol aktívny aj na facebooku. Podľa vlastných slov bol prostredníctvom neho v kontakte s rovnako zmýšľajúcimi jednotlivcami z Európy, a to aj zo Slovenska. To dokonca označil za krajinu najmenej "nainfikovanú multikulturalizmom", podobne ako Slovinsko. Breivik spomína aj "nacionalistickú" SNS či Slovenskú pospolitosť a HZDS ako antiimigračné hnutie s otáznikom. Krajinu pod Tatrami ako celok zaradil k nordicko-germánskej rase, ľudí árijského genotypu tu podľa neho žije asi 30 percent.

Bratislava, 25. 7. 2011 (Pravda) - Varovanie sa zmenilo na krutú realitu. „Krajne pravicový extrémizmus nebol v Nórsku príliš viditeľný. Jeho prívrženci však v roku 2010 zvýšili aktivity a očakáva sa, že to bude pokračovať v roku 2011,“ uvádza správa nórskej tajnej služby z februára. Bezpečnostné zložky pripomínali i fakt, že nórski extrémisti nadviazali kontakty s podobne zmýšľajúcimi organizáciami v Európe. Poukázali tiež na aktívnejšiu činnosť protiislamských skupín.

Nór Anders Breivik je takmer stelesnením varovaní tajnej služby. Vyzerá to, že konal na vlastnú päsť, ale svojím manifestom ukázal, že mal v úmysle ovplyvňovať názory veľkého počtu ľudí. To všetko bolo podporené výrazným antiislamizmom. „Je to akási nová forma antisemitizmu. Tak, ako boli zo všetkého možného obviňovaní židia, tak je do tohto vzorca teraz zasadený islam,“ povedal o antiislamizme pre Pravdu Jan Charvát, český odborník na politický extrémizmus v Európe.

Niekoľko konzervatívcov z iniciatívy Vladimíra Palka napadlo v otvorenom liste veľvyslancov, ktorí podporili bratislavský Dúhový pochod. Tvrdia, že tým zasiahli do vnútorných záležitostí Slovenska. Diplomati to rázne odmietajú a pripomínajú, že ľudské práva a tolerancia sú nielen súčasťou ich práce,ale aj myslenia. Pripomínajú, že aj Slovensko sa zaviazalo k rovnoprávnosti a právam pre všetkých. Dúhový pochod by podporili zas.