admin
K tlačovej správe AI venovanej ukrajinským bojovým taktikám
Amnesty International
Stanovisko Amnesty International Slovensko k tlačovej správe venovanej ukrajinským bojovým taktikám ohrozujúcim civilné obyvateľstvo (5. 8. 2022)
Od začiatku vojny na Ukrajine Amnesty vydala viac ako dve desiatky výskumných správ, petícií a tlačových správ, obsahujúcich dôkazy a svedectvá o zločinoch, ktorá ruská armáda spáchala a naďalej pácha od vpádu na Ukrajinu vo februári tohto roka. Výskumné tímy Amnesty International vyšetrovali ruské útoky na Ukrajine a dospeli k záveru, že mnohé z týchto útokov predstavujú vážne porušenie medzinárodného práva a vojnové zločiny. Amnesty bola medzi prvými organizáciami, ktoré zdokumentovali a zverejnili zistenia z terénu.
Od apríla do júla tohto roka prebiehal v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti výskum Amnesty International zameraný na ruské útoky. Výskumníci a výskumníčky Amnesty priamo v teréne skúmali miesta činu ruských útokov v Charkovskej, Doneckej a Mykolajivskej oblasti; viedli rozhovory s preživšími, svedkami útokov a príbuznými obetí; na diaľku analyzovali informácie o použitej munícii a satelitné snímky. Čítajte viac
Súd zamietol antidiskriminačnú žalobu MVO v prípade segregácie rómskych žien na pôrodnici prešovskej nemocnice
POĽP
Umiestňovanie rómskych žien do tzv. rómskych izieb na pôrodnici v nemocnici v Prešove nie je podľa súdu diskriminačné. V nedávno vyhlásenom rozsudku zo dňa 29. 7. 2022 tak rozhodol Okresný súd Bratislava III. Súdne konanie vo veci iniciovala naša mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva podanou verejnou žalobou podľa antidiskriminačného zákona. Rozsudok súdu prvej inštancie je podľa nás nezákonný a preto podávame voči nemu odvolanie.
Poradňa podala žalobu na Okresný súd Bratislava III ešte v decembri 2013 ako tzv. verejnú žalobu podľa antidiskriminačného zákona. V súdnom konaní sme poukazovali na to, že na oboch oddeleniach gynekológie a pôrodníctva Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove tzv. „starej“ a „novej“ pôrodnici je zavedená dlhodobá prax umiestňovania rómskych žien do oddelených tzv. rómskych izieb. Namietali sme, že táto prax predstavuje ich segregáciu na základe etnickej príslušnosti. Segregácia predstavuje vážnu formu diskriminácie a je v rozpore s domácim antidiskriminačným zákonom aj medzinárodnou antidiskriminačnou legislatívou. Čítajte viac
Máme právo kričať za práva!
Amnesty International
Právo na zhromažďovanie a protest sú ľudské práva a štátne inštitúcie majú povinnosť tieto práva chrániť. Vlády na celom svete však čoraz častejšie siahajú po represívnych nástrojoch na umlčanie pokojných protestujúcich. Sledujeme zavádzanie právnych predpisov, ktoré právo na protest nelegitímne obmedzujú. Účastníci a účastníčky protestov čelia stigmatizácii, neraz ich dokonca zatýkajú a väznia na základe obvinení z terorizmu a ďalších vykonštruovaných obvinení. Ženy a LGBTI+ ľudia zažívajú rodovo podmienené násilie či iné prejavy nenávisti zo strany ozbrojených zložiek. Od začiatku roka 2000 Amnesty dokumentuje militarizáciu zásahov štátnych zložiek proti pokojným protestom vrátane nasadzovania vojenského vybavenia a personálu. Bezpečnostné zložky stále častejšie zneužívajú tzv. menej smrtiace zbrane, ako sú obušky, slzotvorný plyn, omračujúce granáty, vodné delá a pogumované projektily.
V Amnesty International hovoríme, že už stačilo, a spúšťame kampaň Máme právo kričať za práva (pôvodný názov: Protect the Protest). Pridajte sa k nám!
- Prečo žiadame ochranu práva na protest? Čítajte viac
Dostupnosť interrupcií na Slovensku patrí k najhorším v Európe: Pre ženy je to beh cez prekážky
Možnosť voľby
Ženy, ktoré sa rozhodnú podstúpiť interrupciu, čelia na Slovensku nedostatku informácií, odmietnutiu i ubližujúcemu prístupu. V niektorých regiónoch interrupciu nevykonávajú vôbec. Za problém považujú ženy aj povinné čakacie doby, vysokú cenu či nemožnosť podstúpiť tabletkovú formu. Vyplýva to z prieskumu organizácie Možnosť voľby, ktorý sa zameral na mapovanie skúseností žien s prístupom k interrupciám a antikoncepcii. “Ak ženy nemajú včasný prístup k bezpečným a finančne dostupným službám umelého prerušenia tehotenstva, môže to ohroziť ich životy a zdravie. Slovensko by sa malo začať dôsledne starať o zdravie žien a odstrániť všetky prekážky, ktorým čelia v prístupe k bezpečným interrupciám”, uviedla štatutárna zástupkyňa organizácie Adriana Mesochoritisová. Čítajte viac
V Bratislave sa konal Pride a Pochod za rodinu
Aktuality.sk / TASR
Verejné zhromaždenia a pochody, ktoré sa v sobotu popoludní uskutočnili v centre Bratislavy, mali pokojný priebeh, polícia nezaznamenala žiadne narušenia verejného poriadku. „Situáciu naďalej monitorujeme,“ uviedol hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave Michal Szeiff.
Pripomenul, že na priebeh zhromaždenia za práva sexuálnych menšín, ale aj pochodu Hrdí na rodinu, 
ktorého účastníci podporili tradičné hodnoty, dohliadali príslušníci viacerých útvarov Krajského riaditeľstva Policajného zboru (KR PZ) v Bratislave, pričom na mieste boli aj členovia antikonfliktného tímu. Na dodržiavanie poriadku dohliadali tiež príslušníci bratislavskej mestskej polície.
Dúhový Pride prišla napríklad podporiť ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Svojou prítomnosťou chcela podľa vlastných slov dať najavo, že vníma problém nedostatočnej tolerancie spoločnosti LGBTI komunite. Čítajte viac
20. výročie Poradne: začiatky, míľniky a čo sme sa za tie roky naučili
POĽP
Poradňa pre občianske a ľudské práva bola založená v novembri 2001 v kuchyni na pražskom Žižkove štyrmi Slovenkami a jedným Slovákom, dlhodobo žijúcimi v Českej republike. O dôvodoch založenia Poradne na Slovensku neskôr kolovali rôzne konšpiračné teórie, napr. že išlo o komplot “maďarských Židov riadených Sorosom“ či spiknutie cudzincov proti Slovensku. No skutočné dôvody boli vlastne trochu dramatické.
Niekoľkom mesiacov pred stretnutím v mojej kuchyni ma pri výskume pre správu EÚ o právach menšín v SR fyzicky napadol primár jednej (nemenovanej) pôrodnice na východnom Slovensku. Stalo sa to potom, ako som sa na vlastné oči chcela presvedčiť, či v slovenských nemocniciach naozaj existujú “cigánske izby.“ Privolaná polícia sa ma neskôr nezastala, len sa ma lakonicky spýtala, čo očakávam, keď v špitáli robím “cirkus o sterilizáciách.“ V tej dobe som sa naivne domnievala, že prax násilných sterilizácií rómskych žien skončila na Slovensku pádom komunizmu a to, že v nej lekári naďalej pokračovali, bolo pre mňa šokom. Čítajte viac