admin
Spravodajca MULTIkulti.sk 2010 – novembrové číslo
Téma mesiaca: November ´89 očami príslušníkov a príslušníčok našich menšín
Mala zmena režimu nejaký vplyv na komunitný, či osobný život príslušníkov a príslušníčok menšín žijúcich na Slovensku? Týkala sa zmena legislatívy po roku ´89 aj ich? Mali vtedy a majú dnes pocit, že na Slovensko patria?
- Vďaka Novembru 89 je tu aj nová téma
- Štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje (rozhovor s historikom Štefanom Šutajom)
- Nie sme ako oni (?) (Fedor Vico)
- Na námestí SNP som nemal jedinú absenciu (Peter Salner)
- Nežná (Janette Mazíniová)
- Žili sme trochu tajný, ale predsa náš židovský život v socialistickom Československu (Robert Haas)
- Do Novembra 89 som bol a cítil sa doma od Ašu až po Sninu (očami rodáka z Moravy)
- Anketa o tom, ako vyzerala zmena režimu z diaľky (veľvyslanci a veľvyslankyne)
- Vyjadrite sa k téme November 89 očami menšín: Myslíte si, že majú príslušníci a príslušníčky našich menšín lepšie podmienky pre rozvoj svojich komunít dnes ako pred Novembrom ´89? Čítajte viac
Prípad Schuler-Zgraggen
Diskriminácia z dôvodu pohlavia
Prípad Schuler-Zgraggen z roku 1995 [1] sa týkal diskriminácie z dôvodu pohlavia. Sťažovateľka, pani Schuler, ochorela na závažné ochorenie, ktoré ju prinútilo odísť zo zamestnania a v dôsledku ktorého jej bol priznaný invalidný dôchodok. O šesť rokov neskôr sa jej narodilo dieťa a zároveň sa musela podrobiť lekárskej prehliadke, ktorá mala preskúmať jej práceschopnosť. V lekárskej správe bolo uvedené, že pani Schuler je absolútne nespôsobilá na kancelársku prácu, ale na 60 až 70 % spôsobilá na prácu v domácnosti.
Z dôvodu zásadnej zmeny v jej rodinných pomeroch v dôsledku pôrodu syna, zlepšenia jej zdravotného stavu a schopnosti starať sa o syna a domácnosť jej bolo pozastavené vyplácanie invalidného dôchodku. Vnútroštátny súd zamietol jej odvolanie a konštatoval, že nemá nárok na dôchodok, pretože sa od nej ako ženy očakáva, dokonca aj ak by jej zdravotný stav umožňoval pracovať, že sa po pôrode vzdá zamestnania a bude sa venovať domácnosti. Čítajte viac
Diskriminácia z dôvodu sexuálnej orientácie: Prípad Salgueiro
Prípad Salgueiro z roku 1999 [1] je ďalším z prípadov, kedy sa štrasburský súd vyjadril k otázkam diskriminácie. Pán Salgueiro da Silva Mouta, obyvateľ Portugalska, sa na Európsky súd pre ľudské práva obrátil po tom, čo portugalský súd zveril jeho dcéru do výchovy jeho bývalej manželke. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bolo, že pán Salgueiro da Silva Mouta bol gej žijúci v spoločnej domácnosti so svojím partnerom. Podľa portugalského súdu, „dieťa by malo žiť v tradičnej portugalskej rodine, a [bez ohľadu na to, či homosexualita] je alebo nie je choroba alebo či je to len sexuálna orientácia na osobu toho istého pohlavia, v obidvoch prípadoch je to abnormalita a deti by nemali byť vystavované abnormálnym situáciám.“
S týmto názorom vyjadreným portugalským súdom sa štrasburský súd nestotožnil. Vyhlásil, že portugalský súd robil rozdiely vzhľadom na sexuálnu orientáciu pána Salgueira da Silva Moutu a takéto rozlišovanie je podľa Dohovoru neakceptovateľné. Európsky súd povedal, že takéto zaobchádzanie – teda odmietnutie zverenia dieťaťa do starostlivosti otcovi len na základe jeho homosexuálnej orientácie – bolo porušením práva pána Salgueira da Silva Moutu na nediskrimináciu s ohľadom na jeho právo na rodinný život.
Pozn.:
[1] Salgueiro da Silva Mouta proti Portugalsku (1999), sťažnosť č. 33290/96.
Janka Debrecéniová: Rodová rovnosť v právnickom diskurze
Rozhodovanie súdov týkajúce sa rodovej rovnosti a ľudských práv žien: niekoľko zamyslení nad právnickým diskurzom a jeho spoločensko-kontextuálnymi aspektmi
Mgr. Janka Debrecéniová, MJur.*
združenie Občan, demokracia a zodpovednosť**
Autorka v článku poukazuje na niektoré problémy právnického a v rámci neho sudcovského diskurzu vo vzťahu k dodržiavaniu princípov rodovej rovnosti a ľudských práv žien. Vychádzajúc z výskumov uskutočnených v zahraničí pomenúva špecifické problémy relevantné pre sudcovský diskurz na Slovensku, pričom sa snaží analyzovať ich príčiny a načrtnúť možné prístupy k ich riešeniam. Čítajte viac
Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu: Najvyšší súd SR, 2003
Druhým prípadom je prípad z roku 2003 rozhodnutý Najvyšším súdom SR. [1]
Žalobkyňou bola zdravotná sestra, ktorá v čase, keď sa jej pracovný pomer začal spravovať novým zákonom – zákonom o verejnej službe, bola na ďalšej materskej dovolenke. Nový zákon o verejnej službe [2] vyžadoval, aby každý zamestnanec alebo zamestnankyňa spĺňali zákonom stanovené kritériá, medzi ktoré patrilo aj zloženie predpísaného sľubu. Nesplnenie týchto kritérií alebo niektorého z nich malo za následok skončenie pracovného pomeru zo zákona. Čítajte viac
Diskriminácia z dôvodu pohlavia/rodu: Okresný súd Zvolen, 2003
Prvým prípadom je prípad z roku 2003 rozhodnutý pred Okresným súdom vo Zvolene. [1]
Žalobkyňa, vedecká pracovníčka s vyše 20-ročnou praxou v odbore lesníctva, sa na súd obrátila po tom, čo ju zamestnávateľ vylúčil z riešiteľského (koordinátorského) postu schváleného projektu, ktorý predtým sama vypracovala a v ktorom bola ako riešiteľka projektu aj uvedená. Zamestnávateľ o personálnej zmene rozhodol bez konzultácie s ňou a na jej miesto dal zamestnanca – muža – s nižšou kvalifikáciou a s menšími skúsenosťami. Hoci sa tento muž podieľal na príprave časti projektu, táto časť bola hneď po vyhotovení projektu z neho vynechaná. Zmena mala pre zamestnankyňu aj dôsledky v oblasti odmeňovania – namiesto 12. platovej triedy, podľa ktorej by bola odmeňovaná v prípade, keby zostala na riešiteľskom poste, bola odmeňovaná podľa 9. platovej triedy. Tvrdila, že takýto postup je priamou diskrimináciou. Čítajte viac