admin
Telocvikár
a ty bež
ako jež
a ja tiež
„Raz, dva, raz dva, tri, štyri, raz dva…“
„Nevládzem.“
„Ale vládzeš, vládzeš. Len pobehni, tak, a ešte dvakrát okolo telocvične.“
Fučanie, dychčanie a iné zúfalé zvuky.
„Seriem na neho.“
Aká noc – veľká, malá…
šibi, ryby, mastné ryby
dávaj vajcia od koláča
Televízia je Dobrošova záchrana. Sedí a čumí. Zväčša to pomáha – to, čo ho trápi, odchádza do nenávratna, mozog sa vyčistí, a je to. Lepšie než video, lepšie než počítačová hra. Nemusí nič robiť, len čumí a čumí.
Priateľské objatie
ide žaba po rebríku
naťahuje elektriku
Dobroš kráča okolo svojej bývalej školy. Škola stále stojí, len to už nie je jeho škola, chvalabohu. Už dávno tadiaľto nešiel. Zrejme sa tej budove zámerne, aj keď len podvedome, vyhýba. Nejaký čas tu učila aj sestra jeho frajerky Nataše, Tánička. A učí tu aj jeho spolužiak – telocvikár Jožo. Ale inak – nemá tu čo hľadať. Len si tadiaľto skrátil cestu, lebo auto má v servise, menia mu pneumatiky na letné, a tak používa vlastné nohy viac než inokedy.
Vnímanie ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u dospelej populácie v SR
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vydalo záverečnú správu z výskumu pod názvom Vnímanie ľudských práv a zásady rovnakého zaobchádzania u dospelej populácie v SR. Výskum bol realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR v rámci Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie na obdobie rokov 2006 – 2008. Zámerom tohto projektu bolo dlhodobé opakované zisťovanie vedomostnej úrovne a postojov vo vzťahu k ľudským právam a k uplatňovaniu zásady rovnakého zaobchádzania, miery tolerancie voči prisťahovalcom, Rómom, ako aj prejavov antisemitizmu vo vedomí dospelej populácie v Slovenskej republike. Čítajte viac
Nekradni
a tam v lese pod dubom
hrá páv karty s holubom
„Mami, Alenka mi prezradila, že asi pred pol rokom ukradla v drogérii jeden malý šampón, taký, čo farbí vlasy.“
„Ukradla? A čo s ním urobila?“
„Umyla si s ním vlasy, mala ich potom trochu do červena.“
„Preboha, a to prečo?“
„Neviem.“
„Čo jej to napadlo?“
„Neviem. Včera sme boli spolu v Tescu a ukazovala mi, aké je to jednoduché ukradnúť tyčinku na pery.“
„Ľubka, ona naozaj ukradla tyčinku na pery?“
„Hej. Hovorila som jej, nech to nerobí, ale len sa smiala.“
Diskriminácia vo verejnej percepcii
Táto analýza bola vypracovaná na základe výskumných zistení Inštitútu pre verejné otázky a je súčasťou publikácie Na ceste k rovnosti, ktorá bola vydaná v rámci projektu Progress ako informačný materiál a správa o rovnomennom projekte pre aktérov a aktérky so zodpovednosťami v oblasti antidiskriminácie, ako aj pre odbornú a širokú verejnosť. Čítajte viac