admin

Riadi školu plnú Rómov: Pomenúvajú po mne svoje deti
Denník N
V Bystranoch žije viac ako dvetisíc Rómov. Deti ju volajú „vajda“ alebo „princezná“. JÚLIA ČURILLOVÁ má pocit, že ako riaditeľka základnej školy svoju misiu úspešne dokončila.
Šéfujete škole, ktorú navštevujú takmer výlučne Rómovia. Aké to je?
Stále a všade hovorím, že som hrdá riaditeľka svojich žiakov aj svojich učiteľov. Pracovať s týmito deťmi si vyžaduje maximálnu mieru pedagogického majstrovstva a ja vidím, že moji učitelia sú profesionáli a nesiaham im ani po členky, preto sa radšej venujem manažérskej robote. Týmto deťom totiž nepomáha rodina, internet, knižnica ani encyklopédie. Vedia to, čo ich naučíš tu. Čítajte viac

Vláda si chce zrátať homosexuálov. Zatiaľ nevie ako
HNonline.sk
Pred dvoma týždňami sa Slovensko chystalo na rozhodovanie o obmedzení ich práv. Včera vláda napokon schválila dokument, ktorý by im aj ďalším menšinám mal uľahčiť život. Homosexuáli, či celkovo LGBTI komunita (lesby, gejovia, bisexuáli, transgender ľudia či intersexuáli, pozn. red.) sa tak stali hlavnou témou celoštátnej stratégie na ochranu a podporu ľudských práv u nás. Hoci základný dokument hovorí o neheterosexuáloch len okrajovo, v prílohách materiálu sa venuje najviac práve im. A sľubuje im viaceré novinky. Napríklad vytvorenie metodiky na zber údajov o sexuálnej orientácii či rodovej identite na štatistické účely. Podľa nej by mal štát urobiť akési sčítanie gejov a lesieb na Slovensku. Ich počty, ale aj zastúpenie iných menšín, dnes totiž len odhaduje. Čítajte viac

Návod ako chrániť ľudské práva, vláda už má
Pravda.sk
Po takmer troch rokoch vášnivých diskusií, ktoré sa prejavili aj v kampani pred nedávnym referendom, vláda v stredu predsa len schválila Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv. Tá určuje základné rámce pre to, ako bude Slovensko chrániť aj zdravotne znevýhodnených ľudí, ľudí ohrozených chudobou, seniorov či ľudí s neheterosexuálnou orientáciou. Ľudskoprávni aktivisti upozorňujú, že v dokumente nie je nič nové, vychádza z medzinárodných záväzkov, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo a má ich plniť. Stratégia hovorí napríklad o ochrane obetí v trestnom konaní a ochrane detí v súdnom konaní, posilnení prevencie a elimininácii násilia, najmä páchaného na ženách a deťoch, opatreniach na predchádzanie všetkých foriem netolerancie, ale aj o právach ľudí, ktorí žijú v partnerstve, nie v manželstve. Čítajte viac

Prečo nie je nikto obvinený za brutálnu policajnú akciu v Moldave?
Denník N
Rok po začiatku vyšetrovania brutálneho zásahu v Moldave nad Bodvou nie je nikto obvinený. Prípad má na Generálnej prokuratúre na starosti Jaroslav Kozolka, ktorý v minulosti už viackrát ukázal, že slúži skôr mocným ako spravodlivosti.
„Zobral som na ruky ročného syna a išiel som policajtom otvoriť dvere. Jeden z nich mi kázal ho položiť na zem a povedal mi, aby som išiel von. Druhý policajt mu povedal: Nechaj ho, nech vyjde von aj s malým na rukách.“ Keď vyšli, Róbert videl, ako policajti začali biť jeho susedov v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou.
Čítajte viac

Miroslav Tížik: Katolícka cirkev preberá prejavy náboženského a politického fundamentalizmu
Život
Slovensko je pár dní po referende, ktoré čiastočne rozdelilo krajinu na dva tábory. MIROSLAV TÍŽIK (42) zo Sociologického ústavu SAV hovorí, čo bude ďalej, čo kontroverzné referendum urobí s krajinou.
Čo aktivisti a cirkvi, najmä u nás najväčšia rímskokatolícka, dosiahli v referende?
Skôr v kampani pred referendom, tá bola najdôležitejšia. Demonštrovali moc, ukázali, že môžu určovať obsah politického života a dokonca aj spôsoby, aké sú použiteľné v politickom zápase. Zároveň si potvrdili, že majú neotrasiteľné pozície, a ak bude politik chcieť získať výraznejšiu voličskú podporu, nemôže ísť proti záujmom najväčšej cirkvi ani spochybňovať ich privilégiá. Išlo o preventívny útok. Čítajte viac
Miroslav Tížik: Katolícka cirkev preberá prejavy náboženského a politického fundamentalizmu
Život
Slovensko je pár dní po referende, ktoré čiastočne rozdelilo krajinu na dva tábory. Miroslav Tížik (42) zo Sociologického ústavu SAV hovorí, čo bude ďalej, čo kontroverzné referendum urobí s krajinou.
● Čo aktivisti a cirkvi, najmä u nás najväčšia rímskokatolícka, dosiahli v referende?
Skôr v kampani pred referendom, tá bola najdôležitejšia. Demonštrovali moc, ukázali, že môžu určovať obsah politického života a dokonca aj spôsoby, aké sú použiteľné v politickom zápase. Zároveň si potvrdili, že majú neotrasiteľné pozície, a ak bude politik chcieť získať výraznejšiu voličskú podporu, nemôže ísť proti záujmom najväčšej cirkvi ani spochybňovať ich privilégiá. Išlo o preventívny útok. Čítajte viac


