Blog
Možnosti reparačnej terapie (takzvanej liečby homosexuality)
Denník N.sk
Týmto článkom som sa podujal na veľmi delikátny projekt, v ktorom riskujem veľa nepochopenia. To, čo chcem však povedať, mi stojí za to. Téma homosexuality rezonuje západnými krajinami najmä v súvislosti s legislatívnymi zmenami v prípade manželstiev párov rovnakého pohlavia a adopcií detí týmito pármi, a je neustále aktuálna i na Slovensku. Napriek mnohému napísanému a pochopenému však homosexualite stále celkom nerozumieme. I to je jeden z dôvodov, prečo sa navzdory konsenzu odborníkov mnohí pokúšajú o jej liečbu, ktorá sa zvykne nazývať aj ako reparačná terapia. Práve tá pritom predstavuje hlavný fókus môjho nasledujúceho textu. Čítajte viac
Malé rukojemnícke drámy
To nie je správne.sk
Neexistuje právna norma, ktorá by dokázala obsiahnuť všetky možné odtiene reality. Zákony sú jednoducho nedokonalé a niektoré až zlé. Dalo by sa predpokladať, že ich novelizácie budú nedostatky postupne naprávať. Často sa však deje opak, a to nie je správne! Rukolapným a veľmi nebezpečným príkladom je pripravovaná novela zákona o rodine (zákon číslo 36/2005 Z. z.), o nedostatkoch ktorého vedia svoje nielen rodičia či opatrovníci detí, ale aj advokáti a sudcovia. Minimálne dve ustanovenia tohto zákona a jeho navrhovaného nového znenia – ktoré v čase ošiaľu referenda za rodinu prešlo v tichosti pripomienkovývm konaním a teraz už čaká na schválenie v parlamente – robia z rodiča a dieťaťa rukojemníkov. Čítajte viac
Kismet: ako turecké telenovely menia svet
ASPEKTin
Stručná recenzia dokumentárneho filmu, ktorý odhaľuje vplyv tureckých telenoviel na posilnenie postavenia žien arabského a balkánskeho sveta.
Časť spoločnosti na Slovensku dnes vníma koncept rodovej rovnosti ako hrozbu. Zároveň cítiť negatívne postoje voči islamským krajinám, ktoré sú zintenzívňované činmi extrémistických islamských skupín. V tomto kontexte je zaujímavá obrovská popularita tureckých telenoviel v slovenských televíziách. Pozornosti odborníčok a odborníkov na rodovú problematiku by preto nemal ujsť dokumentárny film Kismet: ako turecké telenovely menia svet od gréckej režisérky Niny-Marie Paschalidou z roku 2013. Čítajte viac
Jedna sobota nestačí
Pravda.sk
No dobre. Plán na implantovanie cirkevnej doktríny o rodine do legislatívy sekulárneho štátu nevyšiel. Eufória odporcov referenda by však nemala trvať pridlho. Náš štát sa preto ešte nestal iným. Mnohé znepokojujúce veci, ktoré platili pred referendom, platia i po ňom.
Za normálnych okolností by platilo, že tých dvadsať a čosi percent ľudí, ktorí hlasovali na jednu, dve či všetky tri otázky kladne, by nemalo byť dosť na to, aby mohli klerikalizovať sekulárny štát a obmedzovať pritom ľudské práva vybraných skupín ľudí. Panujú však u nás normálne okolnosti? Čítajte viac
Nórsky rozum sa zastavuje nad slovenskými otázkami
Denník N.sk
O blížiacom sa slovenskom referende sa v Nórsku hovoriť veľmi nedá. Nie že by to nebola pre Nórov zaujímavá téma, ale nad otázkami, ktoré iniciátori predložili na všeľudové hlasovanie, im zastáva rozum. Ak niekoho zaujíma, o akých Nóroch tu hovorím, tak o tých, ktorých som spoznal, s ktorými pracujem, stretávam sa v rámci spoločenského či súkromného života posledných 20 rokov. Od nemajetných ľavicových liberálov v strednom veku, cez etablované rodiny s deťmi, až po konzervatívnych pravičiarskych dôchodcov z dobrých rodín. Je pre nich absolútne nepochopiteľné – a to bez výnimky – ako sa môže väčšinové obyvateľstvo znížiť k niečomu takému nedôstojnému, ako je hlasovanie o ľudských právach nejakej menšiny, a snažiť sa tak zamedziť tomu, čo v Nórsku viac než 20 rokov bez problémov funguje. Čítajte viac
Rodová ideológia? Nie, iba spravodlivosť a fair-play pre naše dcéry
Blog.SME.sk
Pred päťdesiatimi rokmi napísalo jedno dievča list do NASA. Pýtala sa, ako sa môže stať astronautkou. NASA jej odpísala, že dievčatá sa astronautkami stať nemôžu. Dievča sa neskôr stala ministerkou zahraničných vecí USA. To dievča bola Hillary Clinton. Pred štyridsiatimi rokmi vo Veľkej Británii povedala jedna mladá žena: „Neverím, že počas môjho života bude na poste premiéra žena“. Nemala pravdu. Stala sa ňou sama. Tá skeptička sa volala Margaret Thatcher. Pred sto rokmi oponovali tradicionalisti volebnému právu žien s argumentmi, že ženy to ani nechcú, že by to zbytočne zvyšovalo náklady a že volebné právo by ženy namiesto spolupráce postavilo do konkurencie k mužom. Dnes považujeme tieto argumenty za smiešne. Aspoň som si to do nedávna myslela. Ako sa však zdá, história sa opakuje a otázky, ktoré boli pred sto rokmi vydiskutované, sa znova otvárajú. Čítajte viac