Voda, voda, samá voda…
kom kom kominár
kedy si sa umýval
včera večer v sobotu
„Tak ako mládež? Ako sa vám tu páči?“
Dobroš zdvihne hlavu a vidí suseda z vedľajšej izby. Penzión je plný Slovákov. Ani si nevšimol, že s nimi včera v autobuse, ktorý ich odviezol z letiska sem, do prímorskej oblasti, bol ešte niekto zo Slovenska. Sused ako keby čítal jeho myšlienky.
„My sme prileteli len dnes ráno. Ešte sa len rozhliadame. More je krásne, vraj tam dolu je pláž.“
Hovoriaci semafor a mlčiaca väčšina
svieti svieti všetko svieti
čo má svetlá všetko svieti
„Na križovatke sú osadené dva semafory. A predstav si, jeden z nich rozpráva. Ozajstný hovoriaci semafor.“
Dobroš veľmi nepočúva, ale keď Noro donekonečna opakuje „hovoriaci semafor,“ pozrie sa na neho spýtavo. Dobroš má pocit, ako keby sa mu to snívalo a nemohol sa prebrať zo sna. No treba to skúsiť, teda prebrať sa. V hlave mu trochu duní, lebo včera oslavovali schválenie veľkej kampane. Reklamka sa nabalí a s ňou aj Dobroš. A teraz mu za trest zuní v hlave „hovoriaci semafor.“ Čo to ten Noro vlastne chce?
Pán učiteľ
ale šofér zježil fúz
tam ti ide autobus
Majka stojí v autobuse a číta akejsi žene cez plece noviny. Samé dobré správy. Prezident sa vyjadril, že na Slovensku máme pekné ženy. Majkina spolužiačka Mira sa dala na modeling. To bude asi tá pravá pekná žena podľa prezidentových predstáv. Možno keby tie pekné ženy začali vyvážať… ale veď už ich vyvážajú.
Telocvikár
a ty bež
ako jež
a ja tiež
„Raz, dva, raz dva, tri, štyri, raz dva…“
„Nevládzem.“
„Ale vládzeš, vládzeš. Len pobehni, tak, a ešte dvakrát okolo telocvične.“
Fučanie, dychčanie a iné zúfalé zvuky.
„Seriem na neho.“
Aká noc – veľká, malá…
šibi, ryby, mastné ryby
dávaj vajcia od koláča
Televízia je Dobrošova záchrana. Sedí a čumí. Zväčša to pomáha – to, čo ho trápi, odchádza do nenávratna, mozog sa vyčistí, a je to. Lepšie než video, lepšie než počítačová hra. Nemusí nič robiť, len čumí a čumí.
Priateľské objatie
ide žaba po rebríku
naťahuje elektriku
Dobroš kráča okolo svojej bývalej školy. Škola stále stojí, len to už nie je jeho škola, chvalabohu. Už dávno tadiaľto nešiel. Zrejme sa tej budove zámerne, aj keď len podvedome, vyhýba. Nejaký čas tu učila aj sestra jeho frajerky Nataše, Tánička. A učí tu aj jeho spolužiak – telocvikár Jožo. Ale inak – nemá tu čo hľadať. Len si tadiaľto skrátil cestu, lebo auto má v servise, menia mu pneumatiky na letné, a tak používa vlastné nohy viac než inokedy.