Publicistika
Dokonalý plán
EurActiv.sk
Maďarsko sleduje stratégiu, na základe ktorej sa vedome a postupne stáva krajinou, kam nebude možné vracať azylantov. Podobným smerom sa už vydali aj ďalšie krajiny, píše riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzana Števulová.
Najnovšia správa z Maďarska o tom, ako štát plánuje zaobchádzať s ľuďmi, ktorí na jeho území žiadajú o azyl hovorí, že o pár dní Maďarsko prestane poskytovať stravu ľuďom, ktorí sú ubytovaní v azylovom tábore Kiskunhalas. Ide o ďalšie z radu opatrení, ktoré z Maďarska robí krajinu nehostinnú pre utečencov a krajinu, ktorá prestala spĺňať podmienky, ku ktorým sa pri vstupe do únie zaviazala. Čítajte viac
Akí my Rómovia nie sme. Odpovede na zlé klišé
EurActiov.sk
Za posledných dvadsať rokov som si vypočul mnoho stereotypov o Rómoch. Tu sú moje odpovede na “najlepšie” z nich.
Rómovia majú magické schopnosti. Sú nebezpeční, môžu vás začarovať alebo zakliať.
Môžeme chodiť po vode, lietať na metle, kedykoľvek sa nám zachce. V niektorých krajinách (kde nás ľudia láskyplne nazývajú „smradľavými vranami“) k tomu nepotrebujeme metly a využívame naše prirodzené dary – máme totiž duté kosti a silné ramená. Tie najnadanejšie osoby nerómskeho pôvodu môžeme dokonca naučiť, ako sa to robí. Čítajte viac
Integrácia Rómov začína na individuálnej úrovni
EurActiv.sk / TASR
Komisia bude hodnotiť národné stratégie integrácie Rómov
Rómovia sú najväčšia európska menšina v EÚ, kde ich žije okolo 6 miliónov, no stále čelia diskriminácii a marginalizácii. Uviedli to dnes predstavitelia Európskej komisie pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, ktorý tento rok pripadá na zajtra, 8. apríla.
„Základnými kameňmi Európskej únie sú rovnaké zaobchádzanie a základné práva. Rómovia majú za sebou dlhú históriu, počas ktorej boli obeťami sociálneho vylúčenia a predsudkov. Táto najväčšia európska menšina ešte stále čelí diskriminácii a marginalizácii,” uviedli v spoločnom vyhlásení prvý podpredseda EK Frans Timmermans, eurokomisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssen, eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová a eurokomisárka pre regionálny rozvoj Corina Cretu. Čítajte viac
Má len 15 a svojich rovesníkov varuje pred fašizmom
Denník N
Marek Mach (15) je gymnazista zo Senice, ktorý založil stránku Mladí proti fašizmu. Vraví, že Kotleba je dnes aj o imidži. Ten, kto chce byť dnes „in“, volí Kotlebu, lebo je v kurze, hovorí Marek o svojich spolužiakoch.
Ste prvákom na strednej, máte 15 rokov. Zaujíma sa takýto mladý človek o politiku? 
Hej, už dlhšiu dobu. Pol roka pred minuloročnými voľbami som sa o ňu začal zaujímať viac. Prekážali mi konšpirácie, ktoré sa v tom čase šírili na Facebooku. Doteraz si pamätám obrázok malého dieťaťa, pri ktorom bolo napísané, že ho zbili imigranti. Keď som si ten obrázok skopíroval do Google Images, zistil som, že to dieťa bolo v skutočnosti obeťou domáceho násilia v bielej rodine v Nórsku. S imigrantmi to nemalo nič spoločné. Obrázok vtedy vo veľkom zdieľali aj moji spolužiaci. Čítajte viac
Oľga Pietruchová: Ženám sa investícia do vzdelania neoplatí tak, ako mužom
Topky.sk
Oľga Pietruchová je riaditeľkou Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Od roku 1998 sa intenzívne venuje problematike ženských práv a aktívne sa zasadzuje o zviditeľnenie a riešenie problematiky násilia páchaného na ženách.
Feminizmus je v stredoeurópskom priestore často vnímaný ako niečo prehnané, excentrické alebo zbytočné. Prečo? Je klíma v iných európskych krajinách iná? 
Nemyslím, že to platí na stredoeurópsky priestor všeobecne, napr. určite nie pre Rakúsko. Skôr je to prístup v postsocialistických krajinách, ktoré nezažili tzv. druhú vlnu feminizmu. Ten bol zo strany komunistického režimu vždy vnímaný ako buržoázna ideológia, navyše nepotrebná, pretože emancipáciu žien formálne zabezpečoval štát. Okrem toho bolo pre komunistov akékoľvek nekontrolovateľné ľudsko-právne hnutie neprijateľné, a tým aj feminizmus ako taký. Čítajte viac
Rómovia nedostanú všetko zadarmo, musia sporiť a dom si kúpiť z pôžičky
Denník N
V Projekte DOM.ov presviedčate obce, že majú umožniť rozvoj osád, a potom rómskym rodinám pomáhate sporiť si na pozemok a postaviť si dom. Ako to robíte?
Paradoxne nám najviac pomáha to, ako ľahko vieme vyvrátiť predsudok, že Rómovia zase niečo dostávajú zadarmo. Využívame moment prekvapenia z toho, že nejde o klasické bytovky, a aj obce, kde spočiatku chýbala podpora medzi poslancami, si zoberú za svoju myšlienku, že je dobré dopriať normálny civilizačný pokrok aj preľudneným osadám. Myslím tým rozvoj – asfaltovú cestu, vodovod, nejaké to plánovanie novej výstavby. V zátvorke znie: len musia sami chcieť. No a ukazuje sa, že mnohí chcú. Čítajte viac