Publicistika
Ženy do vlády, muži k deťom. Nórske rodiny prirodzene volia rovnosť
HNonline.sk
Dôraz ženy na budovanie kariéry nemusí byť v rozpore s rodinným životom. Škandinávske krajiny sú toho dôkazom. Jednu z najvyšších pôrodností v Európe má Nórsko, kde zároveň množstvo najvyšších postov štátnej aj súkromnej sféry zastávajú ženy. Recept? Dôsledné zapojenie mužov do starostlivosti o deti, vrátane otcovskej, a vytvorenie podmienok pre návraty matiek do pracovného procesu. Čítajte viac
Situácia migrantov v Európe: zločiny z nenávisti
EurActiv.sk
Novembrová správa európskej Agentúry pre základné práva (FRA) sa zamerala na zločiny z nenávisti. Migranti a žiadatelia o azyl podľa nej čelia rôznym druhom násilia a obťažovania. Podľa správy FRA sú tieto činy vykonávané či prehliadané štátnymi inštitúciami, jednotlivcami, ako aj organizovanými skupinami. Terčom sú stále častejšie aktivisti a politici vnímaní ako „pro-utečeneckí“. Nedostatok relevantných údajov brzdí snahy o vytvorenie efektívnych preventívnych opatrení. Analýzou nedávnych útokov v 14 členských krajinách sa novembrová správa pozerá aj na rôzne faktory, ktoré zabraňujú reportovaniu podobných prípadov, a podčiarkuje úspešné snahy o ich riešenie. Čítajte viac
Slovensku sa nechce oživiť kľúčový dokument
HNonline.sk
Komplexná medzinárodná stratégia v boji proti násiliu na ženách či kontroverzný, sporný a nejasný dokument? Istanbulský dohovor býva označovaný mnohými menami. Slovenská republika ako jedna z prvých krajín podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, no ďalšie dva podstatné kroky – ratifikácia a následná implementácia sú stále v nedohľadne. Dôvodom sú viaceré časti dohovoru, ktoré vyvolávajú búrlivé diskusie nielen medzi odborníkmi. Čítajte viac
Prečo Američanky nevolili Hillary
Denník N
A nechutná, hlasná žena v nohaviciach, s krátkymi vlasmi bude sedieť na najvyššom poste v Bielom dome, priniesli v roku 1916 noviny Washington Times svoju futuristickú víziu krajiny. Túto časť označili za „škaredý obraz“ a vyslovili nádej, že sa to nikdy nestane. Píše sa rok 2016, v Spojených štátoch je bežné, že ženy nosia nohavice, krátke vlasy aj to, že sa nahlas ozývajú, keď majú pocit, že to inak nejde. Čítajte viac
Rodová nerovnosť sa najviac prejavuje na trhu práce
SITA / Netky.sk
Za diskrimináciu a rodovú nerovnosť má primárne zodpovednosť štát, všetky jeho úrady, agentúry, inštitúcie, dokonca až zdravotnícke zariadenia. Na panelovej diskusii s názvom Štruktúrne aspekty rodových nerovností vo verejných politikách a ich dopady na situáciu žien na trhu práce v Bratislave to povedala právna expertka organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Jana Debrecéniová.
Sociologička Jarmila Filadelfiová z Inštitútu výskumu práce a rodiny Debrecéniovú doplnila v tom, že OSN pravidelne žiada Slovensko pri každom predkladaní správy o ľudských právach, aby zmenilo svoju politiku znevýhodňovania žien na trhu práce. Práve na ňom sa na Slovensku podľa Filadelfiovej najviac prejavuje stereotyp roly muža a ženy, ale aj rodová nerovnosť. Čítajte viac
Dana Vitálošová: Pre mnohých ľudí je feminizmus zahanbujúca nálepka
SME Žena
Kedy ste sa prvýkrát stretli s pojmom feminizmus?
Už na strednej škole, ale len veľmi okrajovo. Nikdy som sa o to príliš nezaujímala, možno až do vysokej školy. Vtedy som ani neriešila feminizmus ako taký, nezačala som si študovať, čo to je, lebo mi celé hnutie, aj keď som o ňom nič nevedela, vždy bolo nesympatické.
No náhodou som si prečítala knihu Mýtus krásy od Naomi Wolfovej, oslovilo ma to a bola som potom hrozne nahnevaná. Následne som, ešte v škole, urobila diskusiu o tom, ako kto vníma svoj vzhľad a napísala som aj takú malú prácu. Takto som začala riešiť feminizmus, hoci som to tak vtedy nenazývala.