Publicistika
Poslankyňu nepustili do pléna so šesťmesačnou dcérou
Denník N
Slovenský parlament možno práve prežíva civilizačný skok. Debatu o tom, či matka s malým dieťaťom patrí do pléna parlamentu. Vo štvrtok (28. 4.) sa tam nedostala poslankyňa Simona Petrík (nezaradená). Ochranka ju nepustila, pretože mala so sebou šesťmesačnú dcéru. A hoci nahnevala zastupujúceho predsedu parlamentu Bélu Bugára (Most-Híd) tým, že prípad hneď zverejnila, spustila verejnú debatu, či je možné urobiť v parlamentných pravidlách výnimku. Ochrankári poslankyni zákaz vstupu odôvodnili tým, že do sály smie vstúpiť len poslanec. „Ponáhľala som sa dnes na hodinu otázok, prišla som tesne pred položením otázky ministrovi Richterovi. Mala som so sebou v šatke svoju Zorku, lebo som chcela v pléne pobudnúť len 20 minút. Nevpustili ma však dnu, lebo do pléna vraj nesmie ísť nikto iný okrem poslancov. Ani 5-mesačné dieťa s mamou,“ napísala Petrík na Facebooku. Čítajte viac
Demokratické sily nemôžu spolupracovať s kotlebovcami
Pravda
Fašisti sú v slovenskom parlamente, taká je realita volieb, nebudú však ovplyvňovať fungovanie výborov. Zásadný postoj k extrémistom v pondelok zaujala vládna koalícia, ktorá zabránila zvoliť Mariana Kotlebu a jeho ľudí do funkcií v orgánoch Národnej rady. Opozícia SaS, OĽaNO-Nova a Sme rodina, naopak, extrémistov v pozícii podpredsedov jednotlivých výborov chcela.
Podľa politológa Michala Horského je zaujímavé, že pre poslancov opozície je politický extrémizmus tvrdý oriešok v tom zmysle, že nevedia zaujať správny postoj, hoci nemajú problém s ostrou kritikou vládnej koalície. „Skúsenosti zavedených európskych demokracií však ukazujú že iba ostrakizácia politických extrémistov a strán zameraných proti demokratickému systému je účinným prostriedkom ochrany zastupiteľskej demokracie. V opačnom prípade vedie k ich postupnej legitimizácii,“ povedal Horský. Čítajte viac
Skíni im zabili mamu. V Žiline na nich pľuli, ušli do Belgicka
Denník N
Anastáziu Balážovú zabili v Žiline v noci z 19. na 20. augusta 2000. Po 15 rokoch vyniesol Ústavný súd zásadný verdikt – štát je povinný zaoberať sa odškodnením manžela a ôsmich detí. Doteraz to súdy odmietali a pozostalým dali zatiaľ symbolicky po tisíc eur. Rodina pred skínmi utiekla do Belgicka, kde sme ich navštívili. Našli sme aj vrahov.
Deň vraždy
V spálni dievčatá vždy svietili malou nočnou lampou. Trochu svetla bolo vidno aj z ulice. Bolo niečo po tretej v noci, keď najprv zahrkotali koráliky na závese, ktorý slúžil namiesto dverí. Potom sa to začalo. Výkrik: „Pozabíjame vás, vy gumy čierne!“ Ako prvá dostala ranu bejzbalkou 19-ročná Stela, po nej Mária, ktorá mala 16. Nasledoval úder 11-ročnej Saskii a po nej dostalo palicou aj Máriino dvojča Marcela. Všetky do hlavy. Plakali. Čítajte viac
Arne Mann z Ústavu etnológie SAV o používaní termínov Cigáni a Rómovia
Me.cem
V súvislosti s nástupom nových poslancov a politických strán v novej vláde sa opätovne na verejnosti začali požívať termín Cigáni, čo podľa niektorých je „normálne“ označenie pre príslušníkov tohto etnika, termín Rómovia dokonca označujú za umelo vytvorený a presadzovaný. Ako to teda je s týmito termínmi, ktorý treba uprednostniť a prečo? Čítajte viac
Matka dieťaťa s autizmom: Vážte si svoje zdravé deti
Trend.sk
Žijú medzi nami, ale nie s nami. Nevieme, čo ich trápi, čo teší. Autizmus je diagnóza, ktorá dramaticky zmení život celej rodiny. Rodičia svoje deti milujú a obetujú pre ne všetko, čo je v ich silách, ale ide o každodenný boj. Podoby a prejavy choroby, ktorej sa správne hovorí porucha autistického spektra, si pripomíname v sobotu na Svetový deň povedomia o autizme.
Nedá sa povedať, že by predstava, akú má priemerný človek o autizme, bola vyslovene mylná. Je predovšetkým neúplná. Významnú časť autistov tvoria skutočne samotári, pre ktorých je ťažké prežívať emócie, majú nutkanie k najrôznejším rituálom alebo stereotypnému správaniu a občas aj geniálne vlohy pre technické odbory. Tento typ autizmu preslávil koncom 80. rokov americký film Rain Man. Čítajte viac
Vedou proti predsudkom o migrácii
EurActiv.sk
Nesprávne predpoklady o migrácii formujú názory verejnosti aj európskych politikov. Zmeniť to môže výskum.
Vedecký projekt MAFE, ktorý skúma migračné toky medzi Afrikou a Európu, nedávno odhalil, že zlegalizovanie migrácie má za následok, že migranti sa s väčšou pravdepodobnosťou sami vrátia do krajiny pôvodu. „Reštriktívna politika máva veľa nezamýšľaných dôsledkov,“ povedal Chris Beauchemin pre časopis Horizon, ktorý vydáva Generálne riaditeľstvo EK pre výskum a inováciu. Francúzski vedci skúmali názory migrantov z troch subsaharských štátov. Výsledkom je, že odkedy sa v 70. rokoch začala sprísňovať migračná politika v Európe, čoraz menej ľudí sa vracia do svojej domovskej krajiny. Naopak zlegalizovanie pobytu migrantov v Európe zvyšuje sklon ľudí k návratu do Afriky. Výskum tak naznačuje, že najlepším spôsobom ako podporiť spätnú migráciu je vyriešiť právne postavenie migrantov. Čítajte viac