Archív
skripot


Toaletný papier, mydlo a ľudská dôstojnosť

Ahoj mama.sk

„Zachovávanie ľudskej dôstojnosti je napríklad aj to, ak máme v nemocnici k dispozícii toaletný papier a mydlo. Ale aj to, že nás oslovujú menom a nepoužijú oslovenie ako zlatinko, dušička či mamička,“ upozorňuje predsedníčka neziskovej organizácie Ženské kruhy Zuzana Krišková. Prečítajte si jej príspevok v pravidelnej rubrike Tento týždeň píše portálu Ahoj mama.sk.

Eva si hladkala bruško. Cítila, ako tvrdne. Najprv zľahka, neskôr jej zovieralo dych. Už je to tu! Privoniavala k vypratým a vyžehleným dupačkám a predstavovala si, ako asi bude voňať. Ich bábätko. Pozrela na Mareka, ktorý spal v posteli. Rozhodla sa, že ešte ho nebude budiť. Možno sú to len poslíčkovia. Oficiálny termín mala o dva dni, ale doktorka na poslednej poradni hovorila, že môže začať rodiť každým dňom. Mobilom si merala kontrakcie a zatiaľ to teda žiadna sláva nebola. No okolo štvrtej nad ránom sa to už nedalo vydržať. Jemne zatriasla s Marekom a a povedala mu, že asi je TO už tu. Ten okamžite vyskočil z postele a náhlivo sa začal obliekať. Do nemocnice to mali kúsok. Ale aj tak šli autom. Čítajte viac



Ide o moc, nie o pomoc

Možnosť voľby

7. júla 2020 sa uskutočnili protestné akcie proti ďalším štyrom legislatívnym návrhom obmedzujúcim sexuálne a reprodukčné práva žien. Protesty sa konali v Bratislave, Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Prahe a v Manchestri.

Na pochode Nebudeme ticho! v Bratislave odzneli viaceré prejavy. Prinášame príhovor Adriany Mesochoritisovej z organizácie Možnosť voľby:

Dobrý deň všetkým, ahojte,
ďakujem, že ste prišli, ďakujem za podporu, ktorú sme od vás dostali za posledné týždne.

Bola by som rada, ak by sme sa tu mohli stretnúť z iného dôvodu a v inej atmosfére. Aby sme tu mohli stáť a namiesto hnevu a smútku sa tešiť z toho, že aj vďaka kríze si predstavitelia a predstaviteľky tejto krajiny uvedomili, akým nerovnostiam ženy čelia, koľko starostlivosti a neplatenej práce poskytujú. Aby sme tu stáli a mohli sa tešiť, že nielen ľudia, ale aj vláda a parlament naďalej tlieskajú ženám. Potleskom v podobe prijatia takých zmien vo verejných politikách, ktoré by prispeli k riešeniu chudoby, sociálnych neistôt a diskriminácie. Namiesto toho tu stojíme a musíme kričať. Kričať, lebo potlesk, ktorého sme sa dočkali, je falošný. Je cynický. Je klamstvom. Čítajte viac



Obmedzenie interrupcií: Analýza 4 poslaneckých návrhov

Možnosť voľby, ASPEKT a iniciatíva Povstanie pokračuje

Vážené poslankyne a vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,

obraciame sa na Vás v súvislosti so štyrmi poslaneckými návrhmi predloženými s cieľom obmedziť prístup žien k umelému prerušeniu tehotenstva (návrhy č. 154, č. 145, č. 144 a č. 143), o ktorých má NR SR rokovať v prvom čítaní na najbližšej júlovej schôdzi.

Dovoľujeme si upozorniť, že všetky návrhy sú v rozpore s medzinárodnými ľudskoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, v praxi povedú k výraznému obmedzovaniu reprodukčných práv žien a vytvoria zásadné prekážky v prístupe žien k bezpečným interrupciám. Mnohé z navrhovaných zmien môžu vážne ohroziť fyzické a duševné zdravie žien. Čítajte viac



Právnička Janka Debrecéniová: Zmena interrupcií má vraj ženám pomôcť, v skutočnosti ich vážne ohrozuje

Ahoj mama.sk

Právna expertka Janka Debrecéniová (Občan, demokracia a zodpovednosť) predstavila svoj odborný pohľad na návrh zmeny interrupčného zákona, nedávno predloženého OĽaNO. Pre novú rubriku Tento týždeň píše portálu denníka Pravdy Ahojmama.sk vypracovala ucelenú analýzu problémov a nedostatkov, ktoré má tento návrh z hľadiska ľudských práv a nediskriminácie žien.

Analýzu prinášame v plnom znení.

Ešte ani nedoznel potlesk „hrdinom dnešných dní“, teda ženám, ktoré počas prvej vlny pandémie vyučovali, predávali, upratovali, liečili, starali sa, ošetrovali, varili a zarábali, a už tieto isté hrdinky, opäť v prvej línii, čelia ďalšej hnusobe – poslaneckému návrhu na zmeny interrupčnej legislatívy z dielne OĽaNO. Čítajte viac



Rodová rovnosť a ekonomický dopad pandémie

Toto je rovnosť.eu

Ekonomický dopad pandémie Covid-19 povedie pravdepodobne k recesii v štátoch EÚ. Tie pracovníčky a pracovníci, ktorí pracujú v prekérnych prácach (ide napr. o dočasné pracovné zmluvy, dohody, prácu bez zmluvy) sú oveľa viac zraniteľní vo vzťahu k ekonomickému šoku. Veľa zmlúv bolo ukončených alebo pozastavených hneď, ako sa vírus dostal do Európy a prijali sa tvrdé obmedzenia zamedzujúce šírenie nového koronavírusu. Medzinárodná organizácia práce (ILO) odhaduje, že skoro 25 miliónov pracovných miest môže byť celosvetovo stratených kvôli Covid-19 a viac ako 35 miliónov ľudí bude čeliť pracujúcej chudobe.

Ženy s väčšou pravdepodobnosťou vykonávajú prekérnu prácu. Patrí tam napríklad práca na čiastočný úväzok, sezónna a občasná práca, SZČO, práca s presne stanoveným termínom, dočasné kontrakty, práca na telefóne, práca v domácnosti a agentúrna práca. Tieto práce sú často spojené s nižšími mzdami, kratšími pracovnými hodinami (napr. 10 hodín týždenne), slabou zákonnou ochranou, ťažkosťami v prístupe k sociálnej ochrane, neistotou v pokračovaní práce, nedostatkom kontroly nad pracovným procesom. Prekérna práca je rozšírená najmä medzi mladými ženami, ženami s nízkou kvalifikáciou a ženami migrantkami. Čítajte viac



Slovensko chce opět zpřísnit interrupce. Lékaři mají strach projevit nesouhlas

Zdavotnický deník.cz

Od vzniku samostatné republiky řešil slovenský parlament zákon upravující provádění interrupcí už jedenáctkrát. Navzdory skutečnosti, že počet těchto zákroků stále klesá a je na svém historickém minimu od konce padesátých let, téma jejich omezení se znovu vrací. A co víc, díky značnému počtu křesťansky a konzervativně orientovaných zákonodárců je reálné, že zpřísnění zákona projde slovenským parlamentem. Nový ministr zdravotnictví Marek Krajčí, který o sobě tvrdí, že „reprezentuje Pána a Boží děti na Slovensku“, už využil šíření infekce covid-19, aby omezil provádění interrupcí v zemi.

Je to zvláštní paradox. Ačkoliv na Slovensku platí obdobná legislativa upravující provádění interrupcí jako v Česku, pochází ještě z dob společného státu z roku 1986 a obě země zažívají setrvalý pokles počtu těchto zákroků, v přístupu k tomuto tématu se zásadně liší. Čítajte viac