Andrej Kiska: Slovensko nemá priority v riešení rómskej problematiky
Pravda.sk / SITA
Rómsky problém je podľa prezidenta Andreja Kisku najväčšou výzvou, akej Slovensko v súčasnosti čelí.
Hlava štátu sa dnes stretla s predstaviteľmi mimovládnych organizácií a akademickej obce zaoberajúcimi sa rómskou problematikou, aby túto tému spoločne prediskutovali. „Za najdôležitejšie, čo zároveň ako prezident považujem aj za svoju úlohu, je začať o tejto téme otvorene a jasne hovoriť,“ vyhlásil Kiska. Diskusia sa podľa neho sústredila na tri priority, ktorými je zamestnanosť, vzdelávanie a bývanie Rómov, ale aj ďalších sociálne vylúčených skupín obyvateľstva. Čítajte viac
Feminizmus zmenil výchovu našich dcér, synov sa to týka menej
Denník N.sk
„Som rada, že sme začali vychovávať dcéry podobne ako synov, ale fungovať to začne, až keď sa výchova našich synov bude podobať tomu, ako vychovávame dcéry,“ napísala známa feministka Gloria Steimen. Narážala na to, že azda nikdy predtým sa vo výchove dievčat toľko nezdôrazňovalo, koľko majú možností a že všetky sú rovnako akceptovateľné.
Kým pri dievčatách sa, hlavne v slobodnom svete aj zásluhou feminizmu, predsudky pomaly začínajú vykoreňovať a odráža to aj ich výchova či to, ako sú zobrazované v médiách, u chlapcov sa to príliš nedeje. Čítajte viac
Únia schválila dohovor o boji proti násiliu na ženách, Slovensko stále uhýba
EurActiv.sk
EÚ včera podpísala Istanbulský dohovor. Úspech by mohol popohnať aj Slovensko.
Vďaka oficiálnemu podpisu Istanbulského dohovoru zo strany Európskej únie významne narastá jeho globálna podpora, uvádza sa v správe Rady Európy. Dohovor Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu doposiaľ ratifikovalo 23 krajín sveta vrátane 14 členských štátov EÚ. Slovensko však medzi nimi chýba napriek tomu, že sa k nemu zaviazalo ešte v roku 2011. Dohodu za Európsku komisiu podpísala eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová a v mene maltského predsedníctva v Rade EÚ podpis pridal stály predstaviteľ Malty pri Rade Európy Joseph Filletti. Istanbulský dohovor, prijatý v roku 2011, je najrozsiahlejšia medzinárodná zmluva zameraná na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu.
Prečo sú ženy stále diskriminované v práci? Tu sú štyri dôvody
Ženy v meste.sk
Na diskusii portálu Ženy v meste.sk, ktorú sme pripravili v spolupráci s Európskou komisiou, sme hovorili o tom, prečo je na Slovensku tak málo úspešných verdiktov v súvislosti s diskrimináciou žien.
1. Stále nevieme, čo je diskriminácia a čo je nespravodlivosť
Hoci prvé ustanovenie o rovnakom zaobchádzaní mužov a žien sa objavilo pred 60 rokmi v prvej Rímskej zmluve Európskej únie a na Slovensku platí Antidiskriminačný zákon od roku 2004, stále presne nevieme, čo je diskriminácia. Mnohé neprávosti v práci berieme ako diskrimináciu, a rozlišovať to často nevedia ani právnici a právničky či súdy. Rozhodnutia súdov sú často ovplyvňované predsudkami a stereotypmi v spoločnosti, právo spomaľuje zmeny v dosiahnutí rodovej rovnosti. Čítajte viac
Juraj Kemka: Nebuďme hluchí a slepí
Denník N.sk
Pubertálne roky prežité v Martine, pokus o dialóg, zvedavosť a obdiv nad odvážnym projektom Zabudnuté Slovensko ma presvedčili, aby som na pozvanie Andreja Bána isť do kulturáku v Dolnom Kubíne, povedal „áno“. Naposledy som bol v tomto kultúrnom stánku pred rokom hrať s Astorkou divadlo pre úplné iné publikum, ktoré ale tiež žije s kotlebovcami v jednom regióne, alebo možno v paneláku. Pri divadelnom predstavení tušíte, aké budú v hľadisku reakcie ľudí, ale v tomto prípade som naozaj netušil, čo sa bude diať… Čítajte viac
Jana Žitňanská predstavila slovník pre označovanie zdravotného postihnutia
Európske noviny.sk
● Nedávno ste predstavili slovník pojmov pre označovanie zdravotného postihnutia. Čo Vás viedlo k jeho vytvoreniu?
Myšlienka zjednotenia vhodných a nevhodných pojmov pre označovanie zdravotného postihnutia zrela postupne. Dá sa povedať, že pomyselnou “poslednou kvapkou” bolo keď moja kolegyňa flámska europoslankyňa Helga Stevens kandidovala na post predsedníčky Európskeho parlamentu a v médiach ako aj z úst mojich kolegov či tlmočníkov zaznievalo, že ide o “hluchonemú” poslankyňu. Toto je nesprávne pomenovanie, nakoľko ona je síce nepočujúca, ale vie hovoriť. Možno to široká verejnosť nevie, ale mnohí nepočujúci sa vďaka tvrdej drine a za pomoci špeciálnych odborníkov, logopédov, surdopédov vedia naučiť rozprávať. Čítajte viac