Sexizmus nie je len o vyzývavých ženách
Denník N.sk
„Naučili sme sa žehliť a jesť nízkotučné jogurty, stále sme ale muži, chlapi. A chlap sa nevzdá toho, čo miluje, lebo chlap to rád horké […] Nevymäknem!“ kričí hlavná postava reklamy na Fernet. Aj táto reklama bola odbornou porotou anticeny Sexistický kix vyhodnotená ako sexistická. Anticenu udeľujú reklamám, ktoré sú sexistické a šíria vo verejnom priestore rodové stereotypy, ktoré sa na Slovensku vzťahujú najmä k ženám. Etický kódex Rady pre reklamu taký typ reklamy, akou je tá na Fernet, zakazuje. Firmy napriek tomu sexizmus stále využívajú vo svojich reklamách. Čítajte viac
Štátna inštitúcia šikanuje ženy
Ženy v meste.sk
Za 13 rokov, čo na Slovensku platí Antidiskriminačný zákon, sa k súdu dostalo 30 prípadov, ktoré riešili právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Z 30 prípadov súdy až 21-krát návrh na žalobu zamietli. To je za 13 rokov žalostná štatistika ministerstva spravodlivosti o stave súdnictva na Slovensku. Ako vyplynulo z našej utorkovej diskusie Prečo sú ženy stále diskriminované v práci? na pôde Európskej komisie, nie je to preto, že by u nás boli rešpektované práva žien na rovnaké zaobchádzanie, ale preto, že sa nevedia dovolať spravodlivosti. Čítajte viac
Prvých 16 firiem podpísalo Chartu diverzity Slovensko
Business Leaders Forum
V utorok, 30. mája, sa k Charte diverzity pridali prvé slovenské firmy.
Slovensko je osemnástou krajinou Európskej únie, v ktorej môžu zamestnávatelia pristupovať k Charte diverzity. Po prvý raz u nás vznikla iniciatíva, v rámci ktorej sa firmy, neziskové organizácie i štátne orgány môžu verejne prihlásiť k podpore rôznorodosti a inklúzie na pracovisku. Až 40 % Slovákov sa domnieva, že úsilie bojovať proti všetkým formám diskriminácie na Slovensku je neúčinné alebo neexistujúce. Vyplýva to z výsledkov prieskumov Eurobarometer z roku 2015. Slovenské firmy sa však rozhodli podniknúť prvé kroky na zmiernenie predsudkov z rôznorodosti.
Hana Fábry: Čo si za peniaze (ne)kúpime
Pravda.sk
Mýty o megasociálnych dávkach rómskych nezamestnaných žien a mužov neplánujem znova a znova vyvracať. Každý empatický človek musí chápať (a cítiť), že žiadna mama, žiaden otec by nenechali žiť svoje deti v pomeroch, v akých vyrastajú rómske deťúrence z osád, ak by to čo len trochu mohli ovplyvniť. A takisto každý súdny človek vie, že sa miestna humanitárna katastrofa, porovnateľná iba s biedou tretieho sveta, nemusí nutne týkať iba „osadníkov“. Samozrejme, je ľahšie zavrieť oči, ako nastaviť systémovú záchrannú sieť tak, aby skutočne pomáhala – teda aby aj tí najchudobnejší (čítaj najviac stigmatizovaní), Rómovia, Rómky a ich deti, prípadne ľudia bez domova či s ťažkými zdravotnými znevýhodneniami, mohli dôstojne žiť. Čítajte viac
Barbara Havelková: Stereotypy sú dedičstvom socializmu
Pravda.sk
Žena má byť predovšetkým matkou, kariérne ambície zase patria mužovi. Stereotypy, ktoré predpisujú každému pohlaviu inú rolu, pramenia v našej spoločnosti zo socializmu, hovorí Barbara Havelková, ktorá vyučuje na právnickej fakulte univerzity v Oxforde a je poradkyňou českého premiéra v otázkach rodovej rovnosti a práva. Minulý týždeň predstavila v Bratislave svoju novú knihu Rodová rovnosť v práve: Skryté dedičstvo socializmu. Pre Pravdu vysvetlila aj to, prečo je u nás rovnosť medzi mužom a ženou skôr utópiou ako realitou.
Ozývajú sa aj hlasy, podľa ktorých tu rovnosť máme, a čo vlastne tie ženy ešte chcú. Stereotypy sú tu stále prítomné. Kde sa ukrývajú tie najväčšie?
Možno neodpoviem úplne presne na otázku, no poviem jednu vec. Keď začnete ľuďom ukazovať štatistiky o tom, že vysokú školu v Českej republike vychodí viac žien ako mužov, ale nedosiahnu rozhodovaciu pozíciu napríklad v politike, biznise či vo verejných inštitúciách, tak vám väčšina povie, že ženy sa aj tak majú venovať rodine a byť mamičkami. A s tým sa nedá nič robiť, alebo že to ženám neprekáža. Ale to nie je pravda! Čítajte viac
Ombudsmanka Patakyová preskúma policajný zásah v Zborove
Pravda.sk / SITA
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová preskúma policajný zásah v rómskej osade pri obci Zborov zo 16. apríla 2017. Ombudsmanka sa rozhodla konať z vlastnej iniciatívy po zhliadnutí videa zo zásahu. „Vzhľadom na skutočnosti zachytené na videozázname sa verejná ochrankyňa práv rozhodla, že primeranosť policajného zásahu preskúma z vlastnej iniciatívy, a to s ohľadom na možné porušenie práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj zákazu krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania zo strany príslušníkov policajného zboru,“ uviedol ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Čítajte viac