Situácia migrantov v Európe: zločiny z nenávisti
EurActiv.sk
Novembrová správa európskej Agentúry pre základné práva (FRA) sa zamerala na zločiny z nenávisti. Migranti a žiadatelia o azyl podľa nej čelia rôznym druhom násilia a obťažovania. Podľa správy FRA sú tieto činy vykonávané či prehliadané štátnymi inštitúciami, jednotlivcami, ako aj organizovanými skupinami. Terčom sú stále častejšie aktivisti a politici vnímaní ako „pro-utečeneckí“. Nedostatok relevantných údajov brzdí snahy o vytvorenie efektívnych preventívnych opatrení. Analýzou nedávnych útokov v 14 členských krajinách sa novembrová správa pozerá aj na rôzne faktory, ktoré zabraňujú reportovaniu podobných prípadov, a podčiarkuje úspešné snahy o ich riešenie. Čítajte viac
Výbor OSN: Slovensko neposkytlo matke po rodičovskej dovolenke dostatočnú ochranu pred diskrimináciou
POĽP
Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien vyhovel individuálnej sťažnosti ženy zo Slovenska, ktorá sa domáhala nápravy za diskrimináciu zo strany svojho zamestnávateľa. Ten ju prepustil po tom, čo sa po niekoľkých rokoch vrátila do práce z rodičovskej dovolenky. Výbor slovenskej vláde vytkol nedostatočné zabezpečenie súdnej ochrany v prípadoch diskriminácie a zároveň odporučil vláde pani D. finančne odškodniť. Čítajte viac
Prelomme mlčanie, hovorme o násilí na ženách, KONAJME!
Fenestra
Kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách je ohraničená dvoma dátumami. Začína 25. novembrom, ktorý je Medzinárodným dňom boja za odstránenie násilia páchaného na ženách a končí 10. decembra Medzinárodným dňom ľudských práv. Tieto dva dátumy odkazujú na skutočnosť, že násilie páchané na ženách je porušovaním ľudských práv žien. V týchto 16 dňoch ľudia a organizácie na celom svete zvyšujú informovanosť a povedomie o násilí na ženách. Na Slovensku sa od roku 2010 do aktivít kampane zapojilo 9196 ľudí. Prelomme mlčanie, hovorme o násilí na ženách, KONAJME!
Kampaň realizujú, v 7 mestách na Slovensku organizácie Fenestra v Košiciach, OZ Hana a Divadlo na opätkoch v Spišskej Novej Vsi, Kotva v Trebišove, Možnosť voľby a Slovensko-český ženský fond v Bratislave, Pomoc rodine v Michalovciach, Progresfem v Poprade a Žena v tiesni v Martine.
Osobné výpovede žien zažívajúcich násilie ostávajú často nevypočuté. „Mnohé ženy hovoria, že im na inštitúciách neveria, neberú vážne obavy, ktoré popisujú. Sú sklamané z toho, že inštitúcie nevyvodzujú zodpovednosť voči páchateľom násilia a nedokážu zabezpečiť dostatočnú ochranu pre ne a pre ich deti,“ uviedla Dušana Karlovská z Fenestry.
Foto: Fenestra
Rodové politiky a rodovo zodpovedné inštitúcie – ako na to?
ODZ
„Prijatie príslušnej legislatívy ešte neznamená napĺňanie ľudských práv. Je to len vytvorenie podmienok, aby sa ľudské práva napĺňali v praxi.“ „S verejnými politikami musí korešpondovať aj vnútorné nastavenie, postoje ľudí, ktorí ich realizujú. Je preto nevyhnutné vzdelávať ľudí pracujúcich vo verejných inštitúciách. A je to nutné aj pre efektívne fungovanie týchto inštitúcií.“
To sú len niektoré z myšlienok, ktoré zazneli na na workshope Rodové politiky a rodovo zodpovedné inštitúcie – ako na to? Workshop pripravilo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť 23. 11. 2016 v Bratislave a nadviazal na vydarenú panelovú diskusiu o štruktúrnych aspektoch rodových nerovností vo verejných politikách. Čítajte viac
Slovensku sa nechce oživiť kľúčový dokument
HNonline.sk
Komplexná medzinárodná stratégia v boji proti násiliu na ženách či kontroverzný, sporný a nejasný dokument? Istanbulský dohovor býva označovaný mnohými menami. Slovenská republika ako jedna z prvých krajín podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, no ďalšie dva podstatné kroky – ratifikácia a následná implementácia sú stále v nedohľadne. Dôvodom sú viaceré časti dohovoru, ktoré vyvolávajú búrlivé diskusie nielen medzi odborníkmi. Čítajte viac
Príklady dobrej praxe vo verejných politikách v oblasti rodovej rovnosti (aktualizované, s prílohou)
ODZ
Aktualizovaná štúdia, ktorú vydalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť, v prvej časti približuje spôsoby, akými verejné inštitúcie môžu uchopiť svoje záväzky vo vzťahu k zásade rovného zaobchádzania a využívať svoje postavenie a kompetencie na prelomenie zabehnutých diskriminačných štruktúr od mikro- cez mezo- až po makroúroveň. V druhej časti štúdia analyzuje jednotlivé príklady verejných politík v oblasti rodovej rovnosti so zameraním na kvalitatívne parametre, ktoré by mali kvalitné politiky na mikro-, mezo- a makroúrovni mať. Poskytuje dobré príklady zo zahraničia aj k praktickému premietnutiu kvalitatívnych prvkov týchto politík. Prináša aj niekoľko príkladov zo súkromných spoločností zavádzajúcich interné politiky rodovej rovnosti, ktoré by mohli verejné inštitúcie inšpirovať, ako postupovať pri tvorbe a implementácii opatrení na dosahovanie rodovej rovnosti, resp. pri efektívnom uplatňovaní princípu rovnosti u svojich zamestnankýň a zamestnancov. Čítajte viac