Čierny pondelok: V Bratislave podporili poľské ženy
SME.sk
Viac ako päťdesiat poľských miest a takmer šesťdesiat svetových metropol včera zažilo Čierny pondelok. Na podporu Poliek sa v nich zišli všetci, ktorí nesúhlasia s tamojším vládnym návrhom protipotratového zákona. K ostatným mestám sa spolupatrične pridala aj Bratislava, kde sa protestovalo pred Poľským inštitútom na Námestí SNP. Zhromaždenie zorganizovali ľudia združení okolo magazínu Feminist.fyi na čele s Danou Vitálošovou. Podporu poľským ženám prišlo vyjadriť okolo sto mužov a žien rôzneho veku. „Ako hlavná organizátorka protestu som veľmi spokojná s tým, koľko sa na ňom zúčastnilo ľudí. Silná účasť ma prekvapila, pretože v apríli, keď sme protestovali prvýkrát, sa nás zhromaždilo minimálne o polovicu menej,“ skonštatovala Vitálošová. Čítajte viac
Poľky sa bránia čiernym odevom
Pravda
Žena nie je inkubátor. Chceme lekárov, nie misionárov. Tisíce žien v Poľsku sa včera obliekli do smútočnej čiernej a vyšli do ulíc na protest proti chystanému sprísneniu zákona o umelom prerušení tehotenstva. „Čierny pondelok“, štrajk poľských žien proti obmedzovaniu ich práv, podporili aj mnohí muži. Mnohé firmy, univerzity i miestne úrady vo veľkých mestách umožnili svojim zamestnankyniam vziať si včera voľno. „Naša firma zamestnáva stovku ľudí, z toho 80 percent sú ženy. Chceme, aby mali právo zúčastniť sa na proteste,“ vyhlásil pre televíziu TVN 24 majiteľ siete reštaurácií vo Vroclave Radoslaw Olszewski. Ženy podľa neho majú právo rozhodovať samy o sebe, a nie, aby za ne rozhodoval niekto iný. Čítajte viac
Janka Debrecéniová v Pyramíde Rádia Slovensko
Rádio Slovensko
Právnička, analytička, konzultantka a lektorka združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová bola v sobotu večer (10. 9.) hosťkou nočnej talkshow Pyramída v Rádiu Slovensko.
Hovorila o tom, čo znamená žiť v právnom štáte, aká je úloha práva v dnešnej spoločnosti, aké je naše právne vedomie, prečo sú dôležité občianske postoje a ako vnímame právo v každodennom živote. Ďalšími témami jej rozhlasovej debaty boli postavenie žien vo verejnom živote, zamestnaní aj politike, diskriminácia v jej rôznych formách, znevýhodňujúce rodové a iné stereotypy či inštitúcie na ochranu ľudských práv.
- Vypočujte si celú reláciu (archív RTVS)
Vyhrážky a hanobenie zostali bez trestu. Čo príde po nich?
Pravda
Velebenie fašizmu, popieranie holokaustu či verejné reči o likvidácií politikov zostanú nepotrestané. Napriek tomu, že dnes máme v zákonoch paragrafy, ktoré umožňujú potrestať za takéto výroky. Polícia ani prokuratúra však problém nevidia. Expertka na ľudské práva Šarlota Pufflerová upozorňuje, že svojou nečinnosťou len otvárajú priestor na to, aby sa takéto útoky množili, čo sa už podľa nej aj deje. Ide o výroky poslanca Milana Mazureka (ĽS NS), ktorý vlani na sociálnej sieti uviedol, že „o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov. O Hitlerovi sa učia samé klamstvá“. Vyšetrovateľ v tom trestný čin popierania holokaustu nevidel a Mazurekove vety zhodnotil ako slobodu prejavu, čo pobúrilo verejnosť aj policajného prezidenta Tibora Gašpara. Čítajte viac
Kedy sa majú ženy vrátiť z materskej do práce a prečo sú tri roky stále mantra
Denník N
V najväčšej slovenske banke, v Slovenskej sporiteľni, sa takmer 30 percent matiek vracia z materskej dovolenky skôr ako po troch rokoch. Vo VÚB to je asi desatina žien, zväčša ide o manažérky. A to sa deje stále častejšie nielen v bankách, ale aj v iných firmách. Tri roky už nie sú jasné pravidlo, matka ide do práce aj skôr. Súvisí to najmä s ekonomickou situáciou, no tiež sa obávajú, „aby neprišli o svoje odborné know-how, kontakty, a aby išli stále s dobou a s novými technológiami“, hovorí Andrea Borguľová, riaditeľka odboru ľudských vzťahov Slovenskej sporiteľne. Čítajte viac
Rasovo motivovaných činov je menej. Polícia nekoná, tvrdia odborníci
Aktuálne.sk
Štatistika nemusí vždy zodpovedať skutočnosti. To je zrejme aj prípad rasovo motivovaných trestných činov. Zatiaľ čo generálny prokurátor Jaromír Čižnár tvrdí, že ich počet dlhodobo klesá, podľa odborníkov je to len zdanie. Priaznivý vývoj v tejto oblasti vyplýva zo správy o činnosti Generálnej prokuratúry za minulý rok, ktorú Čižnár predložil do parlamentu. Podľa nej klesá počet trestne stíhaných osôb za rasovo motivované činy a skutky s prvkami extrémizmu. V roku 2014 ich totiž zaevidovali 35 a vlani už len 30. Minulý rok ukončili trestné stíhanie proti 36 osobám, zatiaľ čo rok predtým ich bolo až 67. „S poukazom na predošlé obdobia možno konštatovať, že tento druh kriminality má dlhodobo klesajúcu tendenciu,“ zhodnotil Čižnár. Čítajte viac